Európsky plán obnovy by mohol priniesť na Slovensko približne 8 miliárd eur. Rozhodovať o ňom budú predsedovia vlád a hlavy štátov už tento piatok v Bruseli. Do akých priorít budú tieto európske peniaze smerovať na Slovensku zatiaľ nie jasné. Vláda je k zeleným témam zatiaľ zdržanlivá. Väčšina z oslovených ekonómov v ankete platformy Budovy pre budúcnosť (BPB) sa pritom stotožňuje, že vládne opatrenia na oživenie ekonomiky by mali podporovať prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Konkrétnym príkladom takéhoto opatrenia na oživenie ekonomiky po hospodárskej kríze sú investície do obnovy a výstavby budov.

Takéto smerovanie opatrení na ekonomickú obnovu má podporu aj u ľudí. Podľa prieskumu platformy z mája 2020, pre 79 % opýtaných je dôležité, aby opatrenia vlády na obnovu ekonomiky boli v súlade s ochranou životného prostredia a takmer tri štvrtiny opýtaných (73 %) súhlasia s tým, aby medzi týmito opatreniami bola aj finančná podpora obnovy budov. „Slovenská vláda bude pripravovať náš plán obnovy. Zatiaľ nie je jasné, kto bude tento balík peňazí prerozdeľovať a na aké priority financie potečú. Zdá sa však, že naši politici majú obavy, že zelené smerovanie by nás mohlo ekonomicky zabrzdiť. Na takéto obavy nie je dôvod. Investovať do progresívnych opatrení v súlade s ochranou životného prostredia a klimatickými cieľmi nás vie posunúť dopredu tak v kvalite života nás aj budúcich generácii, ako aj ekonomicky. Príkladom by mohli byť investície do znižovania energetickej náročnosti a modernizácie budov. Plán obnovy je historická príležitosť, ku ktorej potrebujeme pristúpiť hlavne s ohľadom na budúce generácie, ktoré ju budú splácať,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka BPB.

Platforma BPB sa pýtala ekonómov, či investície do obnovy a výstavby budov považujú za jedno z kľúčových opatrení na oživenie ekonomiky, ktoré by mala vláda SR využiť. Súhlas vyjadrila väčšina respondentov. Karel Hirman, energetický expert, v rámci dotazníka uviedol, že takéto investície „budú mať výrazný multiplikačný efekt na celé hospodárstvo. Bude to mať tiež pozitívny dopad na sociálnu situáciu domácností a rozpočty všetkých úrovní.“ Do ankety platformy sa zapojilo sedem slovenských ekonomických a energetických expertov a ďalší dvaja odpovedali anonymne.

Kým časť oslovených ekonómov nevníma stavebný sektor v porovnaní s inými ako prioritný, väčšina z nich vidí vo výstavbe a obnove budov veľkú príležitosť. Ján Remeta, ekonomický analytik: „Investície do obnovy verejných ale aj súkromných budov vytvárajú nové a udržateľné pracovné miesta, ktoré podporujú prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku a súčasne prinášajú pozitívne multiplikačné efekty na ekonomiku kvôli napojeniu na široký dodávateľský reťazec. Pre stavebníctvo, teda pre 180 tisíc zamestnancov – ide o príležitosť zmeny sústredenia sa na konvenčnú výstavbu cestnej infraštruktúry, ktorá uzatvára ekonomiku v tradičnom modeli za výstavbu zelenšej infraštruktúry s viacerými pozitívnymi externalitami. Investície do obnovy budov vytvárajú navyše dopyt po službách a výrobkoch miestnych podnikateľov, vedia zabezpečiť rovnomerný stimul naprieč celým Slovenskom, ktorý prispeje k zmierneniu regionálnych rozdielov.“

Odborníci sa ďalej zhodujú na tom, že aby sme s budovami uspeli, potrebujeme zefektívniť a prepojiť existujúce dotačné programy, začať lepšie využívať lokálne zdrojov OZE a vypracovať štruktúrovaný súbor opatrení na zníženie energetickej náročnosti budov a znižovanie ich emisií CO2. „Dôležité je zvýšenie podpory pre komplexnú renováciu budov smerom k udržateľným budovám s “nulovou” spotrebou. Obnova verejných budov na tempo 3 % ročne je veľmi dôležitý cieľ a Slovensko by konečne malo zabezpečiť dosiahnutie tejto úrovne. Jednotlivé dotačné programy by bolo dobré prepojiť a navzájom čiastočne podmieniť. Ideálny by bol jeden dotačný program, ktorý by riešil kompletnú obnovu, renováciu, zateplenie, využitie OZE ale aj výstavbu nízkoenergetických domov a budov,“ hovorí analytik IEP Pavol Široký. Inkluzívnu podporu zatepľovanie, šrotovné na výmenu starých kotlov na tuhé palivá a podporu využívania OZE v domácnostiach by pri navrhovaných opatreniach podporil aj Remeta. Ekonóm Viliam Páleník uzatvára, v čom máme najväčšie rezervy: „Chýba mi komplexný program a následne štruktúrovaný a prehľadný súbor opatrení na zníženie energetickej náročnosti budov a znižovanie ich emisií CO2 tak v procese výstavby až po prevádzku (zateplenie, rekuperácia, okná, dvere, kúrenie, vetrania a pod.).“


Viac z Tlačové správy:

Menu