Mestá čaká veľká úloha obnovy svojich budov. Téma je pre nich prioritou aj keď plány ešte nemajú.
Obnova verejných budov je pre mestá výzvou dlhodobo. Povinnosť zrýchliť obnovu verejných budov a zväčšiť tak ich energetickú efektivitu vyplýva pre samosprávy aj z pripravovanej európskej legislatívy. Zároveň vlastníkov verejných budov nútia k riešeniu tejto výzvy aj rastúce náklady na energie. Mestá vo väčšine prípadov plány obnovy momentálne nemajú, považujú ich však za jednu z hlavných priorít. O tejto téme diskutovali mestá spoločne s odbornou verejnosťou a zástupcami štátnej správy na stretnutí Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike v Bratislave.
Na pripravenosť slovenských miest na obnovu verejných budov sa platforma Budovy pre budúcnosť v spolupráci s Úniou miest Slovenska dopytovala formou krátkeho dotazníka. Z výsledkov vyplýva, že aktuálne slovenské mestá investičný plán obnovy svojich budov prevažne nemajú, väčšina ho však plánuje vypracovať. Na otázku, či by v prípade prípravy plánu obnovy verejných budov vo vlastníctve mesta využili nástroj „pasport obnovy budovy“ odpovedali prevažne súhlasne (12 odpovedí áno, 4 nevie). Väčšia zapojených miest tiež vyjadrila názor, že považujú obnovu budov v ich vlastníctve s ohľadom na zníženie spotreby energie za jednu z priorít mesta v nasledujúcich rokoch (15 áno, 1 nie).
Mestá, podľa dotazníka, zápasia s rôznymi problémami pri obnove budov. Kým niektoré už obnovu realizujú, iné bojujú s nedostatkom finančných prostriedkov. Vo viacerých mestách je problémom aj to, že ich budovy sú zároveň historickými pamiatkami, kde je pri obnove nutný špeciálny prístup. Investičné plány obnovy verejných budov môžu mestám pomôcť.
„Kvalitný dialóg medzi štátom, samosprávami a odborníkmi pri obnove budov je základným predpokladom, aby sme zvládli ambície obnovy verejných budov. Na zrýchlenie tohto procesu sú pripravené aj finančné mechanizmy. Je správne, že mestá považujú túto oblasť za svoju prioritu a chcú pripraviť svoje plány. Bez systematickej a dlhodobej prípravy bude naplnenie cieľov ale aj čerpanie financií problematické,“ povedala riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť, Katarína Nikodemová.
„ÚMS dlhodobo upozorňuje, že mestá sa pri príprave a realizácii projektov zameraných na znižovanie spotreby energií a plnenie klimatických cieľov opakovane stretávajú s problémami, ktoré je možné riešiť iba na centrálnej úrovni. Mestá potrebujú, aby štát odstránil bariéry a upravil neefektívne podmienky, ktoré sťažujú samosprávam možnosti riešiť aktuálne problémy strategicky,“ dodala Daniela Piršelová, hovorkyňa ÚMS a poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy.
Obnove verejných budov sa venuje pripravovaná európska legislatíva v rámci dvoch kľúčových smerníc. Budovy totiž v EÚ spotrebujú až 40 % energií a vyprodukujú až 36 % emisií. Ich obnova by tak pomohla znižovať emisie a zároveň by priniesla úspory financií. Nová verzia Smernice o energetickej efektívnosti je už od júla schválená a jej hlavným cieľom je zrýchlenie obnovy všetkých budov v správe samospráv na tri percentá ročne, aby sa zabezpečilo zníženie emisií skleníkových plynov v tomto sektore.
Rokovania o finálnej podobe druhej legislatívy, Smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), na európskej pôde stále prebiehajú. Venuje sa nielen štandardom pre nové budovy ale aj kvalite obnovy existujúcich budov či renovačným akčným plánom. Jednou z očakávaných povinností, ktoré revízia smernice prinesie, je spracovanie dokumentu tzv. „Pasportu obnovy budov“. Úlohou pasportu, ktorý by mal byť novou prílohou energetického certifikátu, je naplánovať obnovy danej budov v postupných krokoch, v ktorých sa dosiahne ambiciózne energetický štandard. Je pravdepodobné, že takéto dokumenty budú predpokladom na možnosť čerpania externých zdrojov zameraných na obnovu verejných budov. Na otázku v dotazníku, či by v prípade prípravy plánu obnovy verejných budov vo vlastníctve mesta využili nástroj „pasport obnovy budovy“ odpovedali mestá prevažne súhlasne (12 odpovedí áno, 4 nevie).
zdroj fotografie: Koor