Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) víta iniciatívu Európskej komisie s názvom Vlna obnovy (Renovation Wave), ktorej cieľom je v nasledujúcich desiatich rokoch aspoňzdvojnásobiť mieru obnovy budov a zabezpečiť, aby renovácie viedli k vyššej energetickej hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov.

Vlna obnovy chce zdvojnásobiť mieru obnovy budov, čo má do roku 2030 priniesť 35 miliónov obnovených budov, zásadné zníženie emisií skleníkových plynov a tiež 160 tisíc nových pracovných miest v zelenej ekonomike. Sektor budov je zodpovedný za 40 % spotreby energie a 36 % emisií C02. Predstavuje tak najväčší potenciál znižovania skleníkových plynov. Vlna obnovy tak ponúka odpoveď, ako naplniť emisné ciele, o ktorých dnes rokujú v Bruseli európski lídri. Potenciál na zvýšenie tempa obnovy a skvalitnenie obnovy budov máme aj na Slovensku.

„Iniciatívu vítame. Za obzvlášť dobrý krok považujeme možné rozšírenie povinnosti obnovovať ročne 3 % všetkých verejných budov, doteraz mali túto povinnosť len budovy štátnej správy. Doterajšia skúsenosť ukazuje, že predpokladom úspešnej a kvalitnej obnovy budov je technická asistencia a podpora projektovej prípravy. Je dobré, že aj s týmto európska stratégia počíta. Ak európski lídri sprísnia klimatické ciele, vlna obnovy ponúka priamo odpoveď na to, ako vie sektor budov pomôcť pri ich plnení“, zhodnotila Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy BPB. Zaujímavé bude sledovať, čo nové do kvalitnej obnovy budov prinesie aj nový projekt európskeho Bauhausu (1).

Ako ďalej uviedla, rezervy pri obnove budov máme na Slovensku hlavne pri verejných budovách, kde je tempo obnovy najpomalšie, približne 1 % ročne. Veľký potenciál má ale aj obnova rodinných domov, kde vieme správnou obnovou pomôcť ľuďom znížiť účty za energie a zlepšiť ich kvalitu života. Najskôr si však na Slovensku musíme splniť domácu úlohu a vypracovať Dlhodobú stratégiu obnovy budov, s ktorou meškáme už pol roka, doplnila Nikodemová.

Pozitívom pre Slovensko je, že stratégia ponúka zabezpečenie dostupného a dobre cieleného financovania, a to aj prostredníctvom Fondu obnovy a chce zjednodušenie pravidiel kombinovania rôznych zdrojov financovania či viacerých stimulov pre súkromné financovanie. BPB tiež oceňuje, že súčasťou balíka je aj odporúčanie pre členské štáty týkajúce sa boja proti energetickej chudobe, kde je plán spustiť iniciatívu dostupného bývania pre pilotných 100 štvrtí. Prínosom by mali byť aj jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie uplatniteľné pravidlá štátnej pomoci pre obnovu budov, hlavne pre budovy na bývanie a sektor nájomného bývania.

„Základom dekarbonizácie stavebníctva je prechod z využívania fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie, stimulácia dopytu po stavebných materiáloch a výrobkoch s nízkou uhlíkovou stopou. Súčasné trendy a nové technológie ponúkajú riešenia, ktoré umožňujú dosiahnuť pri obnove budov významne vyššiu úsporu energie, ako tomu bolo doposiaľ pri zatepľovaní, a to všetko pri dodržaní architektonickej kvality a kultúry jestvujúcej výstavby”, vysvetľuje Ľubica Šimkovicová z iEPD – Inštitútu pre pasívne domy. Príklady sa dajú nájsť nielen v zahraničí, ale už aj na Slovensku.

Vlna obnovy obsahuje návrh 23 legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré by sa mali postupne zavádzať v rokoch 2020 až 2024. Kľúčové návrhy revízie smerníc o energetickej hospodárnosti budov a o energetickej efektívnosti plánuje Európska komisia predstaviť na budúci rok.

(1) Má ísť o akýsi interdisciplinárny projekt, ktorý združí externých odborníkov, ako sú vedci, architekti, dizajnéri, umelci, projektanti a zástupcovia občianskej spoločnosti. Do leta 2021 bude Komisia viesť rozsiahly proces spolutvorby. V roku 2022 zriadi sieť piatich zakladajúcich Bauhausov v rôznych krajinách EÚ.


Viac z Tlačové správy:

Menu