Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) zorganizovala pracovné raňajky s odborníkmi a politikmi na tému ako nám vie obnova budov pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Budovy sú dnes zodpovedné za približne 40 % spotreby energie a 36 % emisií C0₂ v EÚ. Pre dosiahnutie klimatických cieľov v roku 2050 nám ich správna obnova vie významne pomôcť. Ako najlepšie využiť tento potenciál, ako nastaviť verejné politiky tak, aby sme naše budovy obnovovali v dostatočnom tempe a kvalite a koľko to bude stáť? Aj o tom prišlo diskutovať približne 50 odborníkov a zástupcov politických strán.

Podľa nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka, je najväčší potenciál úspor energie práve v sektore budov. Zároveň sa v nej uvádza, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácií obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaním ich energetickej efektívnosti. Aj nová Európska komisia nedávno v Európskom ekologickom dohovore upozornila na potrebu výrazne zvýšiť tempo obnovy budov ako jedno z opatrení v znižovaní emisií C0₂.

„Aktuálne pripravovanú Dlhodobú stratégiu obnovy budov na Ministerstve dopravy a výstavby a zároveň blížiace sa parlamentné voľby sme vnímali ako príležitosť upozorniť kandidujúce politické subjekty na potenciál sektoru budov. Stratégia už bude v kompetencii novej vlády a táto situácia si pýtala podujatie, kde sa prediskutujú odborné názory na tému obnovy“, uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka BPB.  Pri správnej obnove budov vieme znížiť ich energetickú náročnosť minimálne o 60 %. Sú projekty, kedy sa vďaka správnej obnove znížila energetická náročnosť až o 90 %. Z politických strán, ktoré prišli diskutovať na pracovné raňajky sa za vyššie tempo obnovy vo svojich politických programoch vyslovili všetky. Vyššiu kvalitu obnovy spomínajú politické programy KDH, Za ľudí a koalície PS/SPOLU.

Súčasný stav budov na Slovensku môžeme hodnotiť z hľadiska ročného tempa a samotnej kvality či ambicióznosti obnovy. Komplexná či hĺbková obnova budovy sa typicky realizuje 30 až 40 rokov po jej výstavbe, resp. predchádzajúcej obnove. Tým pádom možno určiť ideálne tempo obnovy budov na úrovni 3 % ročne. „Najvyššie tempo obnovy dosahujú v posledných rokoch bytové a rodinné domy (približne 2,5 % – 3 % ročne). Pri rodinných domoch je hlavných nedostatkom predovšetkým samotná kvalita obnovy. Najhoršie tempo obnovy máme pri verejných budovách, kde odhadujeme, že ich tempo obnovy sa pohybuje iba okolo 1 % ročne. Obnova sa obmedzuje na základné, často len čiastkové opatrenia, absentuje kvalitné architektonické riešenie, opatrenia na kvalitu vnútorného prostredia či adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Pri obnove budov sa v drvivej väčšine nedosahuje nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti budov, čím sa zbytočne konzervuje ich suboptimálny stav na dlhé desaťročia dopredu“, hodnotí aktuálny stav Richard Paksi, analytik BPB.

Najčistejšia energia je pochopiteľne tá, ktorú nemusíte vôbec vyrobiť. Preto je dôležité, zameriavať sa popri podpore bezuhlíkovej výroby energie v prvom rade na znižovanie samotnej spotreby energie a pre toto je obnova budov príležitosť s veľkým potenciálom. Budovy sú zároveň významnou súčasťou adaptačných opatrení na zmenu klímy v mestách. Opatrenia v podobe zelených striech a zelených stien dopomáhajú k zadržiavaní vody počas prívalových dažďov a ochladzujú a čistia okolitý vzduch. Rovnako tak dokážeme kvalitnou obnovou budovy zabezpečiť, aby sa interiér počas letných horúčav neprehrieval a neboli sme odkázaní na klimatizácie.