Na Slovensku stojíme pred výzvou nanovo definovať prístup k obnove budov, zhodli sa odborníci na túto oblasť na podujatí, ktoré organizovala platforma Budovy pre budúcnosť. Motiváciou by mali byť výrazné prostriedky, ktoré budú v nasledujúcich 7 až 9 rokoch investované do obnovy alebo výstavby budov okrem štandardných eurofondov aj viac ako dve miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti. Nový pohľad na obnovy budov by mal brať do úvahy komplexné aspekty funkcie budov.

Doteraz sa najväčší dôraz pri obnove budov kládol na energetickú hospodárnosť. Napriek jej nepopierateľnému významu by toto nemal byť jediný cieľ obnovy. Už teraz má Slovensko v legislatíve zakotvené, že nové budovy majú spĺňať takmer nulovú potrebu energie. Dôraz na energetickú efektívnosť budovy by nemal byť v budúcnosti jediným parametrom hodnotenia kvality. Nový prístup by mal byť o komplexnejšom prístupe k obnove a zakomponovaní prvkov ako napríklad mechanické vetranie s rekuperáciou, zelené strechy, opatrenia na hospodárenie s vodou, obnoviteľné zdroje či akustiku v triedach.

„Pokiaľ chceme obnovovať naše verejné budovy na úroveň hodnú 21. storočia, je nutné sa posunúť od zaužívaného spôsobu, pri ktorom sme budovu zateplili a vymenili okná a považovali ju za zrenovovanú. Podmienky investícií, ktoré k nám budú smerovať, by sa nemali uspokojiť len zo znížením potreby energie na papieri a mali by klásť požiadavky aj na ostatné aspekty. Súčasťou kvalitnej obnovy by mal byť energetický manažment zabezpečujúci reálnu úsporu energií, aplikovanie adaptačných opatrení či vysoký dôraz na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia,“ uviedol Richard Paksi, analytik platformy BPB.

Odborníci sa zhodujú, že zmenu prístupu potrebujeme na viacerých úrovniach. Svoju rolu hrá nielen štát pri správnom a motivačnom nastavení politík a cieľov, ale aj odborná verejnosť a užívatelia budov. „Robiť osvetu o tom, prečo je dôležité obnovovať budovy je úlohou nás všetkých. Ak si budú užívatelia vedomí toho, prečo je čerstvý vzduch alebo kvalitné osvetlenie dôležité nielen v našich domovoch, ale aj na školách a iných verejných budovách, budú si túto kvalitu pýtať a trh sa tomu svojou ponukou prispôsobí,“ doplnila Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy. Auto bez klimatizácie by si dnes už nikto nekúpil. Rovnako by sme sa mali dožadovať aj kvality pri budovách. Trávime v nich až 90 % času.

Zlepšiť by sme mali aj nástroje kontroly. Súčasný systém certifikácie, ktorý je hlavným nástrojom kontroly kvality obnov budov, vykazuje chybovosť, prípadne, údaje na certifikátoch neodpovedajú realite. V druhej polovici roka plánuje Európska únia revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá určuje požiadavky aj na energetickú certifikáciu budov. Opatrenia by mali ísť do väčšej hĺbky ako doteraz aj v súlade s novými klimatickými cieľmi. Slovensko sa bude musieť týmto prísnejším požiadavkám prispôsobiť a legislatívu zjednotiť.

„V súlade s európskym aj národným smerovaním je rovnako dôležité začať klásť väčší dôraz na hodnotenie a posudzovanie v rámci celého životného cyklu budovy. Je potrebné začať využívať princípy komplexnejších certifikačných postupov, ktoré definuje napríklad Európsky rámec pre hodnotenie budov Level(s),“ doplnil Paksi.

Na podujatí BPB s názvom Nové štandardy kvality – ako sme pripravení na budovy 21. storočia v piatok v diskusii vystúpili: Jana Bendžalová (ENBEE), Michal Lešinský (Keramoprojekt), Marek Kremeň (SKGBC), Miroslav Zliechovec (Saint Gobain) a Ondřej Boreš (Velux).

ANKETA ODBORNÍKOV NA TÉMU

Ako definujete kvalitnú obnovu budov, aké parametre musí spĺňať? Sú takéto obnovy realizovateľné už teraz alebo potrebujeme systémové zmeny na ich realizáciu? Ako by mal v tomto byť nápomocný štát?

Marek Kremeň / spoločnosť EXERGY Studios a člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC)

Obnova je v drvivej väčšine prípadov efektívnejšia a lacnejšia než výstavba nových budov. Predpokladom musia byť aplikácie ekologicko-ekonomických riešení, ktoré sú založené na synergiách a princípe integrovaného plánovania. Kvalita obnovy nie je závislá len od dobre spracovaného projektu, ale aj dôraznejšie kontrolovanej a ohľaduplnejšej výstavby k životnému prostrediu, kvality vnútorného prostredia a rozumnej prevádzky. V rámci udržateľnosti budov by sme sa okrem nízkouhlíkových technológií mali snažiť aj o riešenia, ktoré sú schopné vrátiť do obehu viac druhotného stavebného materiálu, aby sme aj pri obnovách znižovali ťažbu a spotrebu základných surovín. Kvalitná obnova by teda mala zahŕňať celý životný cyklus budovy, a to aj vrátane cirkulárnej ekonomiky.

Výsledkom by mala byť úsporná budova k peňaženke, prírodným zdrojom, ohľaduplná k ľudskému zdraviu a životnému prostrediu počas celého životného cyklu. Vytváranie prehľadných a jasných systémových riešení v zákonoch a metodikách, motivačné mechanizmy vo forme finančných stimulov, to je len niekoľko nástrojov, ktorými štát dokáže pomôcť tieto ciele napĺňať.

Miroslav Zliechovec / spoločnosť Saint Gobain

Kvalitná budova je komplexná, vyvážená a v ideálnom prípade by mala spĺňať aspekty udržateľnosti. Mala by byť ekologická, ekonomická a so zameraním na kvalitu vnútorného prostredia, ktorú definuje kvalita vnútorného vzduchu, tepelný, svetelný a akustický komfort. Tieto kvalitatívne parametre by mali byť dosiahnuté tak, aby náklady na realizáciu a prevádzku takejto budovy neprekročili efektívnu hranicu a zároveň minimalizovaný negatívny dopad na životné prostredie.

Skúsenosti s takouto komplexne a systémovo poňatou obnovou už máme, no ide skôr o výnimky. Väčšina takýchto kvalitných rekonštrukcií je realizovaných pri prepojení správnych ľudí. Musia sa stretnúť investor, ktorý si uvedomuje svoje potreby, a to ako na neho samotné prostredie vplýva, architekt a projektant, ktorí vedia ako na dané potreby klienta reflektovať, prípadne ho správne usmerniť a samozrejme realizátor, ktorý dokáže kvalitne zrealizovať navrhnuté úpravy. Ak chceme takýchto obnov viac, chce to kombináciu podpory legislatívou a edukovaním. Legislatíva by nemala byť záväzná len z pohľadu kritéria energetickej hospodárnosti, ale mala by dávať väčší prítlak aj na kritériá kvality vnútorného prostredia. Edukácia všetkých cieľových skupín tak laickej ako aj odbornej verejnosti by mala smerovať k tomu, aby budúci užívatelia vedeli, prečo vyžadovať kvalitnejšie vnútorné prostredie. Aby sa našli projektanti a architekti, ktorí vedia takéto stavby navrhnúť a v neposlednom rade aby sme mali realizátorov, ktorí takéto stavby vedia zrealizovať. 

Ondřej Boreš / spoločnosť Velux

Kvalitná obnova je taká, keď aplikujeme holistický prístup a riešime všetky aspekty kvalitného a zdravého bývania. Nielen energetická hospodárnosť, ale aj kvalita vnútorného prostredia a komfort. Toto samozrejme vieme realizovať už dnes, ale vyžaduje to osvieteného projektanta/architekta, keďže štát sa sústreďuje prevažne na energetické úspory a na kvalitu vnútorného prostredia zabúdame. Európska štúdia Social Cost of Housing upozorňuje na fakt, že Slovensko stojí nekvalitné bývanie cca 1,5 miliardy eur ročne (na nákladoch súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou). Pritom náklady na významné zlepšenie sa odhadujú na 2 miliardy eur, čo by znamenalo návratnosť menej než 1,5 roka. Štát by mal vo svojich politikách cieliť na komplexnú obnovu a zároveň aktívne komunikovať dôležitosť týchto aspektov.

Jana Bendžalová, ENBEE

Hĺbková obnova budov sa realizuje spravidla každých 20 – 30 rokov. Obnova budov je teda medzigeneračná aktivita. Pre dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ a pre eliminovanie klimatickej zmeny je dnes potrebná obnova na maximálnu možnú mieru, teda do úrovne budov s takmer nulovou potrebou energie, alebo aj na úroveň nulovej budovy, ak je to možné. Každá existujúca budova, ktorá potrebuje obnovu by mala mať cestovnú mapu obnovy smerom k cieľovej úrovni a obnova potom môže prebiehať aj krok za krokom. Obnova na nižšiu úroveň spôsobí efekt uzamknutia, čo znamená zakonzervovanie stavu až do ďalšej obnovy, teda na 20 – 30 rokov. Realizácia obnovy s cieľom úspory energie a primárnej energie prináša vlastníkovi nemalé úspory nákladov, ktoré väčšinou v určitom časovom horizonte kompenzujú investičné náklady.

Štát by mohol byť nápomocný zavedením a kontrolou vhodných nástrojov na presadenie dostatočne ambicióznych požiadaviek, ktoré by usmernili stavebný sektor v oblasti obnovy budov. Sprísnenie požiadaviek je potrebné kombinovať so zvýhodnením energeticky efektívnych budov daňovými a úverovými nástrojmi, najmä poskytnutím „lacných“ úverov na obnovu. Vzdelávanie odborníkov v stavebníctve a tiež širšie povedomie verejnosti o dôležitosti a prínosoch správnej a ambicióznej obnovy je nevyhnutné. Kvalitnú obnovu musí v prvom rade požadovať trh s nehnuteľnosťami a vlastník budovy.

Menu