Až 90 % obyvateľov sa rozhodlo renovovať svoj rodinný dom z dôvodu potreby zvýšenia komfortu bývania a zlepšenia kvality vnútorného prostredia. Vyplýva to z prieskumu platformy Budovy pre budúcnosť z februára tohto roka. Vnútorná kvalita budov ale aj kvalita vonkajšieho prostredia sa špeciálne v aktuálnej koronakríze ukazuje ako dôležitá pre zdravie ľudí a zvládnutie pandémie.

Prieskum agentúry Focus na vzorke 504 respondentov v trochu slovenských krajoch sa realizoval ešte pred vypuknutím koronakrízy. Z prieskumu vyplynulo, že až 90 % majiteľov rodinných domov, ktorí renovovali v posledných piatich rokoch, sa pre renováciu rozhodli práve z dôvodu zlepšenia komfortu a vnútorného prostredia ich obydlia. Z toho 60 % to považovalo za veľmi dôležité, 30 % za skôr dôležité. „Prieskum podľa nás dokazuje, že zdravé vnútorné prostredie bolo pre Slovákov dôležité a súčasná kríza by tento trend pravdepodobne ešte viac potvrdila. Vzhľadom na to, že podľa výskumov trávime vo vnútorných priestoroch až 90 % svojho času, je tento prístup správny,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy.

Okrem kvality vnútorného prostredia sa ukazuje v aktuálnej koronakríze ako dôležitá aj kvalita ovzdušia. Podľa nedávno zverejnenej americkej štúdie, vedci prišli k záveru, že riziko úmrtia na COVID-19 je vyššie u ľudí dlhodobo vystavených smogu. Vedci vypočítali až 15-percentný nárast v počte úmrtí pri vystavení jemným prachovým časticiam PM2,5.

„Na Slovensku máme s opatreniami na ochranu ovzdušia dlhodobo problém. Od roku 2010 je voči SR dokonca vedený infringement Európskou komisiou v súvislosti s nedodržiavaním limitných hodnôt pre prachové častice PM10 a PM2,5. Ten môže vyústiť až do súdneho konania voči SR. Na tomto druhu znečisťovania ovzdušia sa u nás najvýznamnejšie podieľa sektor vykurovania domácností a to najmä tuhým palivom až v 77 % prípadov. Menší podiel má energetika (5 %), doprava (8,2 %), priemysel (5 %),“ uviedol Richard Paksi, analytik platformy.

Na území SR viac ako 125 000 rodinných domov vykuruje tuhým palivom. Z toho 87 %, t. j. 110 000 domácností vykuruje pevným palivom v neefektívnych alebo nevhodných kotloch (prehorievacie a odhorievacie kotly). Zvyšných 13 % domácností vykuruje uhlím a uhoľnými briketami.

Problém so znečistením ovzdušia z vykurovania domácností majú najmä oblasti, kde je častá kombinácia neobnoveného rodinného domu, nízkych príjmov a vykurovania tuhými palivami. Pre vlastníkov rodinných domov, ktorí kúria lacným a dostupným drevom je iný zdroj (aj keď ekologickejší) neatraktívny a to z dôvodu vyšších nákladov na kúrenie. Náklady na kúrenie sú v týchto domácnostiach neúmerne vysoké práve vďaka staršiemu domu bez vymenených okien, či zateplenej strechy a dochádza tu k veľkým únikom tepla von. Riešiť problém znečisteného ovzdušia je treba komplexne a systematicky.

„Všetky skutočnosti ukazujú, ako veľmi je dôležité venovať sa kvalite prostredia, v ktorom žijeme. Vláda by mala začať plánovať opatrenia, ktoré z dlhodobého hľadiska pomôžu ľuďom znižovať spotrebu energie domácností zateplením a výmenou okien a zabezpečia čistejšiu výrobu energie na kúrenie výmenou starých kotlov. Pokiaľ dokážeme v najbližších rokoch efektívnejšie znížiť tvorbu smogu a zlepšiť aj vnútorné prostredie v domácnostiach, budeme oveľa lepšie pripravení na podobné pandémie, akým čelíme dnes,“ doplnila Nikodemová.

Kontakt: