Ambicióznosť sa vypláca – ukazuje dánsky prístup k udržateľnej výstavbe, ktorý by mohol byť inšpiráciou aj pre investície do obnovy budov v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Presvedčili sa o tom aj účastníci prezidentskej delegácie z radov odborníkov na udržateľnú výstavbu na oficiálnej návšteve Dánskeho kráľovstva.

Zelenej transformácii a ukážke dobrých prístupov v udržateľnej výstavbe sa venovala delegácia pri návšteve mestskej štvrte Nordhavn a State of Green, neziskovej organizácie založenej na partnerstve aktérov verejného a súkromného sektora. „Návšteva State of Green bola ukážkou prepojenia štátnej správy a súkromného sektora a inovatívny prístup pri propagácii tém udržateľnosti. Budovanie povedomia o benefitoch zelených riešení je niečo, čo potrebujeme aj na Slovensku. Prínosné je určite aj prepojenie verejného a súkromného sektora, ktoré je predpokladom pre vznik politík, ktoré odpovedajú reálnym potrebám,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Do roku 2050 chce byť európsky kontinent uhlíkovo neutrálny a zároveň vieme, že 70 % obyvateľstva bude bývať v mestách. Udržateľnosť miest bude preto kľúčová. Návšteva mestskej štvrte Nordhavn bola inšpiratívna v novom prístupe ku výstavbe. Komplexným plánovaním celej štvrte nejde iba o výstavbu energeticky efektívnych budov, ale štvrť myslí aj aj na tvorbu pracovných miest, voľnočasové aktivity (kino, detské ihriská, mólo na plávanie), udržateľnosť (recyklácia stavebného odpadu pri novej výstavbe), dostupnosť (dostupnosť metra a široké cyklochodníky) a apel na lokálny aspekt a pocit blízkeho susedstva (malé lokálne obchody). Výstavba kombinuje bývanie pre rôzne cieľové skupiny – študentov, sociálne slabé skupiny, strednú vrstvu spoločnosti a luxusné byty. Štvrť myslí na energetickú samostatnosť pri energetickej spotrebe jej budov prevažne z obnoviteľných zdrojov a to tak na vykurovanie ako aj chladenie budov.

„Ide naozaj o inovatívny prístup k výstavbe, kedy sú na prvom mieste potreby obyvateľov štvrte, ktorí sa do plánovania zapájali od samotného začiatku. Budovy sú postavené v ambicióznych energetických certifikátoch, ktoré sú v Dánsku samozrejmosť. Slovensko by financie z Plánu obnovy a nových eurofondov mohlo použiť práve na takýto inovatívny a ambiciózny spôsob výstavby,“ doplnil Pavol Kukura za Slovenskú radu pre zelené budovy, ktorý bol tiež súčasťou zelenej delegácie.

Ekonomická kríza v roku 1973 bola pre Dánsko historickým míľnikom, kedy si krajina uvedomila závislosť na fosílnych palivách a rozhodla využiť krízu na ekonomickú transformáciu celého hospodárstva. Podobne by sme na Slovensku mohli ekonomickú krízu po pandémii využiť na naštartovanie hospodárstva smerom k zelenej obnove. „Dánsko je príkladom krajiny, ktorá dokazuje, že ambicióznosť sa vypláca. Ak verejné politiky umožnia inovatívne riešenia s ohľadom na kvalitu, nikdy to nemôže byť zlá investícia. Takéto investície vedia umožniť zelenú transformáciu hospodárstva, vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť kvalitu bývania s ohľadom na viacero aspektov. Chce to odhodlanie našich politických predstaviteľov, lebo ide o dlhodobé strategické rozhodnutia,“ doplnila Nikodemová.