Ministerstvo životného prostredia SR predložilo návrh na zmenu Operačného programu Kvalita vnútorného prostredia s možnosťou pripomienkovať tento návrh. V rámci Investičnej priority 4 Prioritnej osi 1 je zmena v špecifickom cieli – Zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality. Ministerstvo navrhuje v aktivite A: projekty náhrady zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach nízkoemisnými a energeticky účinnejšími spaľovacími zariadeniami, ktoré zahŕňajú zmenu palivovej základne na nízkoemisné palivo s výnimkou biomasy a iných obnoviteľných zdrojov energie. Alebo zavedenie tzv.kotlíkových dotácií. Dôvodom je, že na znečisťovaní ovzdušia SR prachovými časticami PM (PM10 a PM2,5) sa najvýznamnejšie podieľa sektor vykurovania domácností. Podľa údajov SHMÚ je podiel emisií pochádzajúcich z vykurovania domácností najvýznamnejší v prípade jemných prachových častíc PM2,5 – až 80 %, podiel na celkových emisiách tuhých znečisťujúcich látok je 49 %.

Platforma Budovy pre budúcnosť spracovala štúdiu s názvom: Nízke príjmy, bývanie a smog, ktorá problém smogu špecifikuje:

· Problém so znečistením ovzdušia z vykurovania domácností majú najmä oblasti, kde je častá kombinácia neobnoveného rodinného domu, nízkych príjmov a vykurovania tuhými palivami. Pre vlastníkov rodinných domov, ktorí kúria lacným a dostupným drevom je iný zdroj (aj keď ekologickejší) neatraktívny a to z dôvodu vyšších nákladov na kúrenie. Náklady na kúrenie sú v týchto domácnostiach neúmerne vysoké práve vďaka staršiemu domu bez vymenených okien, či zateplenej strechy a dochádza tu k veľkým únikom tepla von.

· Z pohľadu verejných financií je vhodné také riešenie, ktoré prinesie najväčšie zníženie emisií v pomere k verejným zdrojom. Z alternatív zmysluplných pre vlastníka rodinného domu vychádza najlepšie investícia zahŕňajúca nový splyňovací kotol na drevo, zateplenie strechy a výmenu okien. Je to z viacerých dôvodov – jednak je najatraktívnejšia pre vlastníka (výrazné zníženie výdavkov na kúrenie), ale aj preto, že z hľadiska verejného záujmu prináša významné zníženie emisií lokálne (viac ako 60 %) aj celkovo.

Zameranie na výmenu kotlov pomôže výdavkom domácností a čiastočne emisiám, ale nezlepší kvalitu bývania; navyše príklady z okolitých krajín poukazujú na problematické aspekty takýchto programov. Program kotlíkovej dotácie – dlhodobo fungujúci v Českej republike prešiel opodstatnenými zmenami, ktoré by sme mali zobrať do úvahy pri tvorbe programu na Slovensku. Výška dotácie na výmenu kotlov je podmienená tým, či sa majiteľ zapojil aj do programu Nová zelená úsporám na obnovu rodinného domu.

Navrhujeme preto projekty náhrady zastaraných spaľovacích zariadení v domácnostiach nastaviť takto:

· Podmieniť výšku dotácie na výmenu kotla mierou zateplenia rodinného domu. V prípade, že s výmenou kotla majiteľ rodinného domu preukáže vymenené okná, zateplenú strechu a poprípade aj obvodové steny (v posledných piatich rokoch), bude výška dotácie na kotol výrazne vyššia ako bez obnovy domu, či len výmeny jedného zo spomínaných atribútov.

· Preukázať obnovu domu prostredníctvom platného energetického certifikátu. Dotácia by bola naviazaná na dosiahnutú energetickú triedu po obnove. Program by mal akceptovať obnovu do energetickej triedy C až A. Pričom vyššia energetická trieda je podporená vyššou dotáciou. Vychádzame tu z predpokladu návratnosti investície majiteľa a vyššej motivácie dosahovať čo najlepšiu energetickú triedu.

· Spojiť program kotlíkovej dotácie s programom zameraným na zatepľovanie rodinných domov, ktorý realizuje Ministerstvo dopravy a výstavby (zatepluj.sk)

· Pripraviť program tak, aby fungoval celoročne a kontinuálne spolu s adekvátnou osvetou a mediálnou aktivitou zo strany ministerstva.