Platforma Budovy pre budúcnosť hodnotí aktivitu vlády za jej prvý rok pre sektor budov zatiaľ pozitívne. Oceňuje, že vláda vníma sektor budov ako významný a o obnove budov sa hovorí oveľa intenzívnejšie ako iné roky, čoho dôsledok je aj plánovaná alokácia pre obnovu budov v pláne obnovy a budúcich eurofondov. O úspechu či neúspechu týchto zámerov však rozhodne až implementácia nasledujúce roky. Pri téme štátneho nájomného bývania a pripravovaného stavebného zákona by privítali väčšiu transparentnosť. Nájomné bývanie vláda zatiaľ veľmi nerozhýbala.

Za prvý rok vlády hodnotí BPB ako najväčšiu príležitosť prostriedky z plánu obnovy, v ktorom sa v časti zelenej ekonomiky počíta aj s masívnou investíciou do obnovy verejných budov a rodinných domov. „Investície do obnovy rodinných domov majú na Slovenskú obrovský potenciál a v prípade využitia Fondu obnovy ide o win-win riešenie. Takéto investície by efektívne stimulovali lokálnu ekonomiku, prispeli k zníženiu emisií, znížili ľuďom účty za energie a skvalitnili ich bývanie. Kľúčom k úspechu je dobre nastavený dotačný program a efektívna implementačná kapacita na strane štátu,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy. Obnovu verejných budov plánuje vláda financovať prostredníctvom Fondu obnovy aj budúcich eurofondov. 

Ďalším posunom v sektore je podľa BPB schválenie Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a novelizácií zákona o ŠFRB a zákona o dotáciách na nájomné bývanie, ktoré by mali umožniť efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov pre výstavbu nájomných bytov. „Tieto legislatívne zmeny vnímame určite ako krok vpred. Dlhodobá stratégia jasne pomenovala ciele, ktoré musíme splniť pre dekarbonizáciu sektora budov. Vidíme tam však priestor na konkretizáciu opatrení, ktorými dané míľniky dosiahneme,“ doplnil Richard Paksi, analytik platformy.

Ako mínus tejto vlády menuje BPB meškajúcu Koncepciu štátnej bytovej politiky. Ak vláda chce splniť svoj vládny záväzok rozhýbať výstavbu nájomného bývania, táto stratégia bude kľúčová. Zatiaľ nie je hotová a pracovná skupina sa už viac ako rok nestretla. BPB tiež prekáža netransparentnosť pri príprave legislatívy pre tvorbu štátnych nájomných bytov a návrhu nového stavebného zákona. „Považujeme za veľmi nešťastné, ako úrad podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie v úzkej skupine doslova utajuje tvorbu takto dôležitých zákonov. Pri téme nájomného bývania je spolupráca so samosprávami kľúčová a je na škodu veci, ak materiál vzniká bez konzultácie s nimi,“ uzatvára Nikodemová.

To, čo skutočne rozhodne o úspechu alebo neúspechu plánov vlády je však až samotná realizácia opatrení. V roku 2021 sa budú definovať podmienky na projekty obnovy z plánu obnovy, padnú zásadné rozhodnutia o smerovaní nových eurofondov a z Európskej únie budú impulzy na implementáciu opatrení vlny obnovy. Sú to veľké záväzky, ale zároveň príležitosti, kedy úroveň života na Slovensku vieme posunúť do úplne novej roviny. Cez kvalitnú obnovu budov s ohľadom na udržateľnosť a kvalitu vnútorného prostredia vieme prispieť k lepšiemu životného prostrediu, zdraviu a kvalite života.

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení vlády takmer pred rokom zaviazala, že bude aktívne podporovať projekty obnovy bytového fondu a zvyšovania energetickej hospodárnosti bytových a rodinných domov a zefektívni čerpanie podpory na tento účel. V oblasti nájomného bývania mala vláda pre účely zrýchlenia výstavby veľkého počtu nájomných bytov zriadiť centralizovaný stavebný úrad. Ako súčasť Národného strategického plánu mala vláda vypracovať strategický plán a následne vytvoriť podmienky pre rozšírenie možnosti poskytovania cenovo dostupného bývania v oblasti štátneho nájomného bývania.

Menu