Verejné budovy by mali ísť pri obnovách príkladom, dohnať komerčný sektor však nebude ľahké 

Štát by mal ísť pri obnovách verejných budov príkladom. Realita je však iná. Verejný sektor pri obnovách svojich budov je oproti komerčnému sektoru výrazne pozadu. Ak však chceme ako krajina plniť ambiciózne klimatické ciele a zbavovať sa závislosti od fosílnych palív, investície z Plánu obnovy a OP Slovensku budú musieť oveľa flexibilnejšie smerovať do ambicióznejších obnov verejných budov. Z pohľadu samospráv je nutné lepšie systematické plánovanie výziev, lepšia koordinácia so štátom a umožnenie zdieľanie dobrých príkladov z praxe. Vyplynulo to na dnešnom podujatí platformy Budovy pre budúcnosť s odborníkmi na energetickú efektívnosť, zástupcami stavebného sektora, štátneho sektora a samospráv. 

Doterajšia situácia s obnovou verejných budov je taká, že robíme iba nutné minimum. Výsledkom je, že verejné obnovy obnovujeme pomaly a v nedostatočnej kvalite s efektom uzamknutia nevyhovujúcich podmienok na ďalšie desiatky rokov dopredu. Čakajú nás masívne prostriedky z plánu obnovy a odolnosti a eurofondov. Je načase, aby sme sa poučili z chýb minulých a nový systém investovania do budov nastavili na komplexnejšie obnovy s holistickým prístupom,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Inšpirovať sa môžeme v komerčnom sektore, kde nájdeme množstvo príkladov kvalitných novostavieb, ale aj ukážkových obnov. „Pri definovaní kvality je nutné zamerať sa nielen na potrebu znižovanie energetickej náročnosti, ktorá je bezpochyby dôležitá, ale nezabúdať ani na ďalšie prvky kvality ako napr. adaptácia na zmenu klímy, udržateľnosť stavebných materiálov či kvalita vnútorného prostredia. Je dôležité, aby takýto komplexný prístup pri obnovách bol zohľadnený pri oprávnenosti nákladov budúcich výziev na obnovu budov,“ doplnil Richard Paksi, analytik platformy.

Netreba však zabúdať na to, že východisková situácia je pre verejný a súkromný sektor odlišná a fungujú inak. Verejná správa a samospráva má spravidla zložitejšie podmienky a vyššiu byrokratickú záťaž. Mechanizmus získavania finančných prostriedkov a plánovania rozpočtov je tiež komplikovanejší ako v súkromnej sfére. „Samosprávy už teraz pociťujú v rozpočtoch veľké napätie a tento tlak bude narastať. Zároveň sú tu vysoké ceny energií a potreba znižovať energetickú závislosť je reálna. Samosprávam by rozhodne pomohlo lepšie a včasné plánovanie projektov, čo v novom programovom období umožní využitie integrovaných územných investícii ako efektívny územný nástroj, ktorý by nemal byť financovaný dopytovým spôsobom, aby sa o regionálnych veciach nerozhodovalo od stola v Bratislave. Pomohli by aj garancie financovania pre tak náročné projekty ako sú komplexné obnovy budov,“ uviedla Jana Červenáková, výkonná viceprezidentka Únie miest Slovenska.

Opatreniami zameranými na úspory energie a väčšiu podporu obnoviteľných zdrojov by sme vedeli prispieť k nižšej potrebe energie a následne nižším účtom za energie. V kontexte očakávaného nárastu ceny plynu na budúci rok o 60 % a tepla o 40 % je to takmer nevyhnutnosť, na ktorú sa musíme pripraviť a bude prínosom pre všetkých, ak štát v tomto smere nájde efektívny spôsob spolupráce so samosprávami,“ uzatvára Katarína Nikodemová.

Foto: Energie-portal.sk

Menu