Tri udalosti, ktoré zatriasli kvalitou budov v roku 2021, hodnotí platforma Budovy pre budúcnosť

Platforma Budovy pre budúcnosť, spoločne so svojimi 9 členskými združeniami aktívnymi v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti, hodnotí udalosti, ktoré sa v sektore stavebníctva udiali v roku 2021 z hľadiska ich dopadu na kvalitu výstavby a obnovy budov. Za najväčší úspech vo verejných politikách za tento rok považujú firmy schválenie Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov a schválenie Plánu obnovy a odolnosti s alokáciami pre sektor budov. Ako najväčšiu hrozbu identifikovali novelu Vyhlášky 364/2012, ktorou chcelo ministerstvo zvoľniť požiadavky na energetickú hospodárnosť. Naozaj ambicióznych zmien by sme sa mohli dočkať nasledujúce obdobie, kedy budeme implementovať záväzky z Plánu obnovy a balíku Fit for 55.

Rok 2021 je pre sektor budov rokom niekoľkých kľúčových strategických dokumentov. Začiatkom roka vláda schválila dlho očakávanú Dlhodobú stratégiu obnovy fondu budov. Nasledovalo schválenie Plánu obnovy a odolnosti s alokáciami na sektor budov. Plán obnovy prináša nový druh finančných zdrojov pre sektor budov a rozhodne ho nemožno považovať za málo ambiciózny. Alokácie naprieč komponentami počítajú s alokáciou 500 miliónov eur do obnovy rodinných domov a ďalšie takmer 2 miliardy eur do obnovy verejných budov. „Ak hľadáme, v čom vláda za sektor budov uspela, je to Plán obnovy a Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, ktorá však má rezervy. To, čo jej chýba je akčný plán aktivít či opatrení, ktoré by nás doviedli k plneniu cieľov,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy. Národné akčné plány obnovy budov by mohli súčasné Dlhodobé stratégie obnovy budov úplne nahradiť. Navrhuje to návrh revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorý predstavila Komisia koncom tohto roka. Dôvodom je fakt, že posledné dlhodobé stratégie niektorých členských štátov neobsahovali dostatok záväzných krokov, ktoré by zabezpečili dekarbonizáciu sektora budov do roku 2050.

Za najväčší mínus tejto vlády vyhodnotila platforma za tento rok predloženú novelu Vyhlášky 364/2012, ktorou sa Ministerstvo dopravy a výstavby snažilo zmierniť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. „Snahy ministerstva o novelizáciu Vyhlášky 364/2012, ktorou chcelo požiadavky na energetickú hospodárnosť zmäkčiť približne o 40 %. bol presný opak toho, kam by sme sa mali uberať a je dobré, že minister Doležal zatiaľ túto novelu nepodpísal,“ hodnotí Nikodemová. Takýto návrh legislatívy by bol v priamom rozpore s plánmi Únie aj Slovenska. V čase, kedy chystáme masívne investície do obnov budov je neprípustné, aby sme si takto účelne prispôsobovali legislatívu.

Naozaj revolučných zmien by sa sektor mohol dočkať budúci a ďalšie roky. „Dá sa povedať, že významné zmeny v sektore budov nás ešte len čakajú v budúcom a nasledujúcich rokoch. Absolútne kľúčová bude revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá obsahuje opatrenia smerujúce k zníženiu emisie skleníkových plynov v sektore budov tak, aby sme splnili klimatické ciele do roku 2030. Návrh prináša nový štandard pre budovy od roku 2030, kladie väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách a navrhuje zákaz financovania kotlov na fosílne palivá z verejných zdrojov,“ uzatvára Richard Paksi, analytik platformy.

Detailné výsledky hodnotenia sú dostupné tu.

Menu