V odborných kruhoch sa už bežne stretneme s termínom pasport obnovy. Čo to je?

Podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov (Smernica o EHB) by sa mali do roku 2050 transformovať všetky existujúce budovy na budovy s nulovými emisiami. Vzhľadom na to, že až 75 % budov je energeticky neefektívnych, ich dekarbonizácia si vyžaduje energetickú obnovu vo veľkom rozsahu.

Obnova realizovaná postupne krok za krokom môže byť riešením vysokých počiatočných nákladov na obnovu do úrovne budov s nulovými emisiami. Obnova po etapách však musí byť starostlivo naplánovaná, aby sa predišlo efektu uzamknutia, teda tomu, že jeden krok obnovy znemožní nasledujúce kroky. Pasport obnovy budovy poskytuje práve takýto jasný plán postupnej hĺbkovej obnovy krok za krokom.

Ako si máme pasport predstaviť? Čo obsahuje?

Pasport obnovy budovy obsahuje v zrozumiteľnej forme informácie o súčasnej energetickej hospodárnosti budovy a grafické znázornenie cestovnej mapy a jej krokov na dosiahnutie budovy s nulovými emisiami. Obsahuje vysvetlenie optimálneho poradia krokov, odporúčania pre okamžité, strednodobé a dlhodobé zásahy a pre každý krok obsahuje odhadované investičné náklady, úspory primárnej a konečnej energie v porovnaní s predchádzajúcim krokom, zníženie emisií skleníkových plynov, úsporu nákladov na energiu, triedu energetickej hospodárnosti. Mal by tiež obsahovať informácie o vedľajších prínosoch energetickej obnovy, napríklad zlepšenie vnútorného prostredia, zvýšenie trhovej hodnoty budovy a informácie o možnostiach získania finančnej podpory na obnovu.

Každý, kto bude rekonštruovať budovu, bude musieť mať tento pasport?

Členské štáty EÚ majú do 29. mája 2026 zaviesť systém pasportov obnovy budov. Ten má byť založený na spoločnom rámci pre jeho obsah, ktorý určuje spomínaná smernica. Oficiálny pasport obnovy pre SR pripravuje Ministerstvo dopravy SR. Pre zavedenie pasportov obnovy do praxe bude potrebná dobre spracovaná metodika a vyškolení kvalifikovaní odborníci.

Pasport môže byť súčasťou energetického certifikátu a má byť dobrovoľný alebo povinný - v závislosti od rozhodnutia členského štátu. Povinný by mal byť najmä pre financovanie postupnej obnovy verejných budov a v prípade použitia verejných finančných zdrojov.

S tvorbou pasportu máte osobnú skúsenosť. Je náročné ho získať?

Obtiažnosť vyhotovenia pasportu obnovy závisí od veľkosti budovy, zložitosti a dostupnosti historických údajov, ale aj od metodiky, ktorá bude stanovená v slovenskej legislatíve. Už teraz však môžeme povedať, že vypracovanie pasportu obnovy, ale aj energetického certifikátu pre staršie budovy je náročnejšie ako vyhotovenie certifikátu pre novú budovu. V prípade starších budov, ktorým chýba stavebná dokumentácia, môžu byť potrebné dodatočné prieskumy na zistenie vlastností použitých materiálov a geometrie budovy. Náročnosť bude závisieť aj od ukazovateľov, ktoré bude potrebné vypočítať a uvádzať v oficiálnom pasporte obnovy budovy a na nástroji, ktorý bude poskytnutý expertom pre jeho vytvorenie.

V súčasnosti existuje v členských štátoch EÚ viacero pilotných nástrojov pre vyhotovenie pasportov obnovy, pilotné pasporty boli testované v rámci niektorých európskych projektov aj na Slovensku.

Aké náklady sú spojené s vypracovaním pasportu?

Cena za spracovanie pasportu obnovy bude závisieť od obtiažnosti vyhotovenia pasportu a miest spotreby, ktoré sa posudzujú. Vzhľadom na dodatočné potrebné výpočty oproti energetickému certifikátu môže byť cena pasportu obnovy dvoj- až štvornásobná ako cena za bežný energetický certifikát. Smernica o EHB odporúča zaviesť dotácie alebo granty na kompenzáciu nákladov na prípravu pasportov obnovy najmä pre energeticky chudobné a zraniteľné domácnosti. Dlhodobé úspory nákladov na energiu pri vhodnej a nákladovo optimálnej obnove však často prevažujú nad nákladmi na vyhotovenie pasportu obnovy.

Prečo by budovy mali mať pasporty obnovy?

Ak sa majú existujúce budovy transformovať na budovy s nulovými emisiami do roku 2050 a zvolí sa postupná obnova, je pasport obnovy nevyhnutnosťou, pretože stanovuje postup, ako je možné budovy s nulovými emisiami dosiahnuť. Výhodou je, že pasport obnovy umožní plánovanie obnovy aj z hľadiska financií a načasovania tak, aby sa obnova alebo výmena prvkov a systémov uskutočnila vo vhodnej chvíli, teda na konci ich životnosti.

Pasporty pripravujú budovy na prísnejšie predpisy a meniace sa požiadavky trhu. Nenahrádzajú však projekt obnovy a projektové energetické hodnotenie, ktoré je povinnou súčasťou projektovej dokumentácie na stavebné povolenie.

Aký význam majú pasporty pre majiteľov budov?

Pre vlastníkov je pasport návodom na optimalizáciu ich nehnuteľností. Preukáže možnosť dosiahnutia súladu s vnútroštátnymi predpismi a pomôže vyhnúť sa prípadným budúcim sankciám pre energeticky nehospodárne budovy.

Poskytuje jasný a realizovateľný plán energetickej obnovy, ktorá zabezpečí efektívne vykonávanie prác v prípade postupnej obnovy krok sa krokom. Uvádza potrebné investície a zníženie prevádzkových nákladov v každom kroku.

Treba však pripomenúť, že obnova budovy v jednom kroku je často nákladovo efektívnejšia a mala by byť preto preferovaná. Vtedy by mal byť postačujúci projekt obnovy na úroveň budovy s nulovými emisiami, čo by malo byť preukázané projektovým energetickým hodnotením.

Sú pasporty nejakým záväzkom pre majiteľov budov do budúcnosti?

Samotný pasport obnovy by nemal byť povinný a fungovať by mal skôr ako súbor odporúčaní. Úroveň energetickej potreby, na ktorú navrhuje opatrenia by však mala byť v súlade s budúcimi požiadavkami, takže cieľová energetická potreba by mala byť záväzná. Nesplnenie týchto požiadaviek môže viesť v budúcnosti k obmedzenej predajnosti budovy.

Aká je vaša skúsenosť s vypracovaním pasportu obnovy budovy v Bratislave?

Pri spracovaní pilotného pasportu obnovy v rámci projektu Renocally sme testovali všetky fázy procesu tvorby pasportu: úvodnú konzultáciu, obhliadku na mieste, posúdenie aktuálnej energetickej efektívnosti, plánovanie krokov obnovy a vytvorenie samotného pasportu.

Dialóg s vlastníkom alebo správcom verejnej budovy je kľúčový. Dobrá spolupráca a podpora zo strany Bratislavského samosprávneho kraja bola veľmi dôležitá. Pri verejných budovách je potrebné zohľadniť, že správcovia verejných budov sú odborníci, ktorí požadujú v pasporte obnovy viac technických podrobností ako napríklad vlastníci rodinných domov.

Ako prebieha samotný proces jeho tvorby? Čo je na tom najkomplikovanejšie?

Najkomplikovanejšie časti procesu sú neúplná alebo neaktuálna dokumentácia, chýbajúce pôvodné projekty alebo záznamy o predchádzajúcich zásahoch. Koordinácia odborníkov z rôznych oblastí, teda na tepelnú ochranu, vykurovanie a prípravu teplej vody, prípadne aj osvetlenie, chladenie a vetranie je náročné na čas a organizáciu. Pri viacerých možnostiach technológií, ktorými sa dá dosiahnuť cieľ, teda budova s nulovými emisiami, bolo výzvou nájsť v spolupráci s vlastníkom nákladovo optimálne riešenie, teda riešenie, ktoré vyvažuje prvotnú investíciu dlhodobými prínosmi, najmä s ohľadom na to, že niektoré vstupy, napr. ceny elektriny a plynu je ťažké s istotou predvídať.

Kto dokáže pasport vypracovať?

Pasporty by mali byť vytvorené odborne spôsobilými osobami pre energetickú certifikáciu budov. Závisieť to však bude od implementácie oficiálneho pasportu obnovy do slovenskej legislatívy. Výhodou slovenskej energetickej certifikácie budov je, že certifikát nie je spracovaný jedným odborníkom, ale špecifickými odborníkmi pre každé miesto spotreby energie (tepelná ochrana, vykurovanie a príprava teplej vody, vetranie a chladenie a osvetlenie). Je teda predpoklad kvalitného návrhu opatrení.

Je na Slovensku dostatok odborníkov, ktorí vedia vypracovať pasport?

Zatiaľ čo Slovensko má v súčasnosti dosť odborne spôsobilých osôb na energetickú certifikáciu budov, zavedením pasportov obnovy a zároveň rozširovaným legislatívnych požiadaviek, ako napríklad povinná obnova najhorších budov, povinné energetické certifikáty pre verejné budovy, sa môže dopyt po odborne spôsobilých osobách zvýšiť a predstihnúť ponuku. Preto sú potrebné iniciatívy na budovanie kapacít.

📷 Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA)