Najdôležitejšie politické ciele pre znižovanie emisií na Slovensku sa musia týkať obnovy budov. Vyplýva to z nízkouhlíkovej štúdie, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky (analytický útvar pri Ministerstve životného prostredia SR) v spolupráci so Svetovou bankou.

Štúdia tvorí základ pre tvorbu politík, ktoré do budúcnosti zabezpečia prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu. V rámci nej boli pre Slovensko vytvorené scenáre, ktoré smerujú SR v oblasti napĺňaní záväzkov v znižovaní emisií CO2. Štúdia sa nevyhnutne zameriava na energetický sektor, ktorý aj naďalej dominuje v produkcií emisií. V oblasti energetickej efektívnosti sa musia nové opatrenia týkať najmä obnovy budov. Budovy a ich obnova predstavujú najväčší zdroj možných úspor energií do roku 2030. Riešením je podpora rýchlejšej a kvalitnejšej obnovy starých budov a zabezpečenie výstavby nových budov vo vysokom energetickom štandarde.

„V platforme Budovy pre budúcnosť vítame štúdiu Svetovej banky a dúfame, že závery tejto štúdie bude dostatočne reflektovať aj Ministerstvo hospodárstva SR pri príprave Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Rovnako aj Ministerstvo dopravy a výstavy SR pri spracovaní dlhodobej stratégie obnovy budov do roku 2050“ hovorí Richard Paksi, analytik Budovy pre budúcnosť.

Už nemáme čas, treba konať

Podľa správy IPCC (Medzivládny panel pre zmenu klímy) z októbra 2018 si zníženie rizík klimatických zmien bude vyžadovať oveľa ambicióznejšie ciele než tie, ktoré boli ratifikované v Parížskej dohode v roku 2015. IPCC zároveň varuje, že máme len 12 rokov na to, aby sa zaviedli zmeny na zníženie rizík klimatických zmien. Na intenzívnom znižovaní emisií musia vlády začať pracovať práve teraz. Dekarbonizácia slovenského hospodárstva si do roku 2030 vyžaduje výrazné úsilie práve v sektore budov. Slovensku však chýbajú programy, ktoré by podporili inovácie a používanie najlepších dostupných techník pri obnove a výstavbe budov.

„Pri zachovaní súčasných politík je predpoklad tempa obnovy veľmi nízky. Najmä pri verejných budovách, ktorých sa ročne obnovuje len 1 %. Podľa smernice o energetickej efektívnosti je však Slovensko povinné zabezpečiť obnovu verejných budov vo výške 3 % ročne. Pri rodinných domoch je veľkým nedostatkom obnovy samotná kvalita. Pri obnove budov sa na Slovensku v drvivej väčšine nedosahuje optimálna úroveň energetickej hospodárnosti. Vo všeobecnosti je výsledkom obnovy budova, ktorá nie je adaptovaná na zmenu klímy a jej vnútorné prostredie sa takmer vôbec nerieši. Užívateľ je však následne znáša následky nedostatočnej obnovy ďalších 30 – 40 rokov, čo je prirodzený interval hĺbkovej obnovy,“ uvádza Paksi. .

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v dlhodobom horizonte podporí vyšší rast hrubého domáceho produktu a investície do energetickej efektívnosti a obnovy budov povedú k výraznému zníženiu spotreby energie domácností a podnikov, k zníženiu emisií CO2, zlepšeniu kvality ovzdušia a zároveň k podpore tvorby pracovných miest.

Ministertvo životného protredia zverejnilo v stredu 27.marca 2019 znenie Nízkouhlíkovej štúdiu pre Slovensko, ktorú vypracovalo v spolupráci so Svetovou bankou.

Link: http://www.minzp.sk/iep/publikacie/ekonomicke-analyzy/low-carbon-study.html  

Skrátené zhrnutie: http://www.minzp.sk/iep/publikacie/komentare/slovenska-nizkouhlikova-cesta.html