Vláda v stredu 20.1.2020 schválila Dlhodobú stratégiu obnovy fondu budov. Ide v poradí už o tretiu stratégiu a vďaka ambicióznejším cieľom sa význam tohto dokumentu násobne posilnil. Stratégia  obsahuje jasný scenár s merateľnými míľnikmi ako dosiahnuť potrebné zníženie emisií skleníkových plynov v sektore budov do roku 2050. Návrh potrebných opatrení, ktoré by mali zabezpečiť plnenie týchto míľnikov, však považuje platforma Budovy pre budúcnosť za málo konkrétny a celkovo nedostatočný.

Zástupcovia Budov pre budúcnosť boli súčasťou pracovnej skupiny, ktorá na príprave dokumentu pracovala. „Dokument vypracovaný rezortom dopravy obsahuje dobre nastavený plán a trajektóriu znižovania emisií, ktorou je potrebné sa vydať. Za slabé miesto stratégie považujeme to, že nedostatočne konkrétne popisuje návrh potrebných opatrení, ktorými máme tieto ciele dosiahnuť,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka BPB. „Máme identifikovaných množstvo konkrétnych opatrení, zavedenie ktorých by nám pomohlo ciele dosiahnuť. Ako príklady uvediem, že potrebujeme zaviesť systematickú pomoc samosprávam ale aj poradenstvo na individuálnej občianskej úrovni. Rovnako vieme pri obnove verejných budov umožniť samosprávam jednoduchšie stanovenie ambicióznejších požiadaviek na ich území či nastaviť financovanie obnovy verejných budov cez mechanizmus kombinácie grantu a GES.“

Samotná stratégia pritom hovorí, že navrhnuté ciele je možné splniť iba s výraznou a konzistentnou politickou podporou a aplikovaním značne ambicióznych politík. Tiež je jasné, že stanovené záväzné ciele si vyžadujú investície, ktoré ďaleko presahujú doterajšie úrovne poskytovaných finančných prostriedkov.

„Bez nových opatrení, ktoré by zvýšili tempo a úroveň obnov budov na Slovensku navrhované ciele s veľkou pravdepodobnosťou nesplníme. Inšpirovať sa pritom môžeme aj dobrými návrhmi opatrení, ktoré do svojich stratégii zaradili ostatné členské štáty EÚ ako napríklad susedná Česká republika. Veľkou pomocou môžu byť zdroje z fondu obnovy, z ktorého plánuje vláda financovať zelenú obnovu verejných budov a rodinných domov. Ide pritom o segmenty sektora budov s veľkým potenciálom úspory emisií a vysokým investičným dlhom,“ dopĺňa Richard Paksi, analytik platformy.

Pre Slovensko ako aj ostatné členské štáty EÚ ide už o tretiu dlhodobú stratégiu obnovy budov, ktorú pripravujú každé tri roky. Dôraz na klimatické ciele sa však za posledné roky výrazne zvýšil a obnova budov patrí podľa Európskej komisie medzi kľúčové opatrenia pri znižovaní emisií. Aj z tohto dôvodu sa pri tvorbe novej stratégie obnovy budov zaviedli nové a rozsiahlejšie povinnosti a význam tohto strategického materiálu sa zásadne posilnil. Výstupom stratégie má byť dlhodobý plán obnovy fondu budov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov. Stratégia má obsahovať jasný plán s návrhmi opatrení, pomocou ktorých by malo Slovensko behom nasledujúcich 30 rokov znížiť emisie skleníkových plynov v sektore budov takmer na nulu.

Menu