Komentár Petra Robla, predsedu Správnej rady Budovy pre budúcnosť
„Podľa najnovších údajov Eurostatu totiž Slovensko zaznamenalo najvýraznejší rast spotreby energií za rok 2017 v celej európskej dvadsaťosmičke. Záväzok Bruselu je pritom do roku 2020 spotrebu energie znižovať. Analytici tvrdia, že za slovenským prvenstvom stojí hospodársky rast a zároveň varujú, že dosiahnutie spoločných európskych cieľov je ohrozené,[i] informovali hnonline.sk 12.2.2019. Podľa Eurostatu spotreba primárnej energie vzrástla na Slovensku v roku 2017 medziročne o 5,1 % a konečná spotreba energie o 7 %. Hospodársky rast SR v roku 2017 predstavoval 3,2 %.
Otázka je, ako na tieto zistenia zareaguje vláda. Aktuálne totiž MH SR pripravuje Národný integrovaný energetický a klimatický plán, ktorý má určiť strategické smerovanie politík so zameraním na spotrebu energie do roku 2030 a s výhľadom do roku 2050. Dovtedy chce mať Európska únia (teda aj Slovensko) uhlíkovo neutrálnu ekonomiku. Podľa informácií v médiách Ministerstvo hospodárstva zatiaľ situáciu sleduje a analyzuje. Obávame sa, že tento pasívny postoj Ministerstva je ignorovaním faktov, o ktorých musia naši predstavitelia štátu už dávno vedieť. Aj keď je možné, že rast spotreby energií sa v roku 2018 spomalí a v prípade ekonomickej krízy môže prísť dokonca k poklesu. Dlhodobé trendy však budú Slovensko tlačiť k čoraz väčšej spotrebe energie. Sme pritom závislí na dovoze väčšiny našich energetických zdrojov z Ruska.
Len sektor bývania a budov sa očakáva nárast spotreby energií. V prípade budov bude hrať významnú rolu v spotrebe energie najmä klimatická zmena a demografický vývoj v kombinácii so zmenou spôsobu života a urbanizáciou. Dopyt po bytoch bude rásť so starnutím populácie a presadzovaním nových rodinných modelov (menej početné domácnosti, rovnaká veľkosť populácie, viac bytov). Slovensko má už dnes približne o štvrtinu menej bytov na počet obyvateľov ako vyspelejšie krajiny EÚ. Predpokladáme tiež, že do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov slovenských miest minimálne o 20 % iba vplyvom sťahovania z vidieka. Títo budú potrebovať bývanie, rovnako ako imigranti – noví obyvatelia Slovenska, ktorí kompenzujú nedostatok pracovnej sily. Očakávame, že počet bytov vzrastie až o pol milióna, čo predstavuje až štvrtinový nárast bytového fondu![ii]
Zároveň s tým bude narastať spotreba energie v domácnostiach. Na jednej strany vplyvom narastajúceho množstva spotrebičov, na druhej strane z dôvodu zaistenia tepelnej pohody v nových klimatických podmienkach. V tomto smere sa doteraz hovorí iba o vykurovaní. Tu nemožno čakať zásadnejší pokles spotreby energie, zvýšenie priemernej teploty ovzdušia bude najmä výsledkom teplejších letných mesiacov. A práve o spotrebe energie na chladenie sa dnes zatiaľ takmer vôbec nehovorí – dokonca sa ani neberie do úvahy pri hodnotení energetickej hospodárnosti budov na bývanie. Extrémne vysoké teploty a dlhé obdobia horúčav v kombinácii s rastúcou kúpyschopnosťou obyvateľov však k masívnemu nárastu chladenia v bytoch (ale aj iných budovách) určite povedie.
Uvidíme teda, či Ministerstvo hospodárstva pripraví
realistický plán a politiky, ktoré pripravia Slovensko na budúcnosť
a zároveň znížia riziká spojené so zvyšujúcou sa spotrebou energie. Je už
neakceptovateľné, aby sme sa uspokojili s rekordným zlepšením
v oblasti energetickej účinnosti (v rokoch ekonomickej krízy!)
a poklesom spotreby energie vďaka reštrukturalizácii priemyslu (bankrot
neefektívnych prevádzok z čias komunizmu).
[i] https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1889942-slovenska-spotreba-energie-rastla-rekordne-sme-na-cele-unie-pritom-ju-mame-znizovat
[ii] https://bpb.sk/wp-content/uploads/2018/10/Program-Budovy-2050.pdf