Slovenská legislatíva požaduje od januára tohto roku, aby nové budovy a ak je to možné, aj významné obnovy budov spĺňali požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie, teda energetickú triedu A0. Necelý rok od platnosti tejto požiadavky, Ministerstvo dopravy a výstavby navrhlo tieto štandardy stanovené vo Vyhláške 364/2012 zmäkčiť približne o 40 %. Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) s návrhom nesúhlasí. Dosahovať energetickú triedu A0 je splniteľné a realizovateľné, čo dokazujú konkrétne už realizované projekty stavieb, ktoré prezentovali odborníci na webinári BPB.

Už teraz sú na Slovensku realizované stovky projektov v triede A0, ktoré dokazujú, že technológie sú dostupné, projekty realizovateľné a ekonomicky návratné. Príklady pritom vieme nájsť vo všetkých kategóriách budov. Medzi bytovými domami je to napr. III etapa projektu Petržalské dvory. Z verejných budov je dobrým príkladom obnova budovy Strednej priemyselnej školy stavebnej E. Belluša v Trenčíne z roku 2018 z energetickej triedy E do energetickej triedy A0. Nedávnym príkladom súkromnej investície je administratívna budova v areáli závodu na výrobu betónových prvkov ABW v Kráľovej pri Senci z dielne štúdia RB Architects. Okrem toho môžeme menovať príklady rodinných domov, ktoré sa stavajú v pasívnom štandarde.

Projektanti týchto budov a odborníci z oblasti energetickej hospodárnosti budov potvrdili, že budovy s takmer nulovou potrebou energie sú investične zvládnuteľné, ich prevádzkové náklady sú radikálne nižšie a užívateľský komfort na úrovni 21. storočia. Obnovou Strednej priemyselnej školy stavebnej sa podarilo zlepšiť kvalitu vnútorného prostredia a znížiť spotrebu tepla o približne 77 % a náklady na energie o približne 66 % oproti pôvodnému stavu.

Všetko nasvedčuje tomu, že zmeny, ktoré navrhuje naše ministerstvo novelou vyhlášky 364/2012 sú neopodstatnené a degresívne. Stavebný trh, projektanti a architekti sa na A0 budovy pripravili, projekty sa realizujú a je po nich dopyt. Zjemňovať požiadavky by bolo zbytočným krokom späť, ktorý by v stavebníctve rozvoj zabrzdil. Doplatia na to ľudia a štát v podobe vyšších nákladov na prevádzku týchto budov v budúcnosti. Naše verejné politiky by mali byť motivačné a v súlade so strategickým smerovaním Európskej únie a krajiny k uhlíkovej neutralite a nie naopak,“ upozorňuje riaditeľka platformy, Katarína Nikodemová.

Je legitímne diskutovať sa o tom, ako správne nastaviť minimálne požiadavky na budovy a ako upraviť nastavenie energetických tried tak, aby dokázali zohľadniť obnovu budov krok za krokom. Návod nám dávajú európske normy a európska Smernica o energetickej hospodárnosti budov, ktorá sa v súvislosti s vyššími ambíciami EÚ na ochranu klímy prepracováva a čoskoro príde s prísnejšími nárokmi na budovy. Smernica požaduje každých 5 rokov výpočet nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek pomerne rozsiahlymi výpočtami, ktoré zohľadňujú investičné náklady aj náklady počas prevádzky budovy vrátane nákladov na energie. Posledný výpočet z roku 2018 označil súčasné požiadavky vo Vyhláške 364/2012 za zodpovedajúce nákladovo optimálnej úrovni. Zavedené požiadavky nemajú byť miernejšie.

Menu