Alokácia pre SR: Finančný objem prostriedkov pre SR pre obdobie 2021 – 2030 predstavuje približne 4 miliardy eur (v závislosti od ceny emisnej povolenky, predpoklad 75 eur/tCO2). Doposiaľ bolo alokovaných na investičné zámery približne 2,5 mld. eur na schémy štátnej pomoci pre teplárenstvo, priemysel a OZE. V indikatívnom zozname investícií sa taktiež uvažuje s ďalšou investičnou podporou, a to konkrétne na zvyšovanie energetickej efektívnosti verejných budov (predpoklad 186 mil. €), zvyšovanie energetickej efektívnosti v nízkopríjmových domácnostiach (predpoklad 200 mil. €) a modernizáciu vodnej elektrárne Gabčíkovo (výška príspevku nie je známa). Z celkového objemu prostriedkov vo výške 4 miliardy eur preto zostáva na budúcu alokáciu do roku 2030 voľných približne 1,1 miliardy eur.

Príklady zo zahraničia: MF sa javí ako efektívny nástroj na podporu investícií spojených so zvyšovaním energetickej efektívnosti budov aj podľa príkladov zo zahraničia. Medzi krajinami, ktoré využívajú MF na tieto účely patrí Česká republika (financuje napr. program „Nová zelená úsporám“ výškou 2,1 – 2,7 mld. eur), Estónsko (obnova verejných budov), Litva (verejné budovy a bytové domy) a Poľsko (bytové domy a inštalácia tepelných čerpadiel).

Odporúčania pre využitie prostriedkov v MF na obnovu budov:

Na základe skúseností zkrajín, ktoré využívajú zdroje z MF v rozsiahlej miere na financovanie podporných schém na zvyšovanie energetickej efektívnosti a podielu OZE v budovách (ako je napríklad

Česká republika), sa javí MF ako veľmi efektívny zdroj financovania práve v daných oblastiach. Takéto podporné schémy si vyžadujú špecifický prístup, nakoľko ich cieľom je poskytovať jednorazovú investičnú podporu desaťtisícom prijímateľom. Väčšinou sa jedná o domácnosti, teda vlastníkov rodinných či bytových domov, ktorí potrebujú nízku mieru administratívnej náročnosti, kontinuitu, jednoduchosť a jednoznačnosť podmienok získania príspevku. Zdroje z MF sú preto vhodným nástrojom na takýto typ investícií, vďaka vyššej miere flexibility pri ich implementácii.

Príprava investičných zámerov, ktorých cieľom je podporiť zvyšovanie energetickej efektívnosti v rodinných domoch (nízkopríjmové domácnosti) a verejných budovách je správnym krokom. V prípade rodinných domov investícia plynulo nadväzuje na financovanie z kapitoly REPowerEU v Pláne obnovy a odolnosti SR v rámci pod-schémy „Obnov dom mini“, ktorej cieľom je podporiť čiastkovú obnovu rodinných domov domácností v energetickej chudobe. V prípade verejných budov je nutné vytvoriť financovanie takých verejných budov, pri ktorých je problematické využitie prostriedkov vo výzvach z Plánu obnovy a odolnosti SR (napr. výzva na obnovu historických a pamiatkovo chránených budov na MD SR) a výzva na obnovu verejných budov z EŠIF 2021-2027.

Hlavné odporúčania:

Vrámci pripravovaného investičného zámeru na obnovu rodinných domov (energetická chudoba) odporúčame v čo najväčšej miere zachovať kontinuálnosť a konzistentnosť podpory tak, aby v prípade zmeny zdroja financovania prijímateľ nepocítil výrazné zmeny v podmienkach podpory a v administratívnych procesoch. Prechod z jedného financovania (v tomto prípade z POO SR na MF) musí byť pre prijímateľa nepostrehnuteľný a hladký. Nakoľko je investičný zámer naplánovaný na obdobie 2024-2026 odporúčame klásť veľký dôraz za zabezpečenie financovania po roku 2026, ideálne do roku 2030, resp. 2032. Ako vhodný zdroj financovania sa pre tento účel (teda energeticky zraniteľné domácnosti) javí Sociálno-klimatický fond (2026 – 2032), ako aj Modernizačný fond alebo prostriedky v Envirofonde z predaja emisných povoleniek v EU ETS 1 a EU ETS 2.

V záujme pokračovania výziev „Obnov dom“ pre štandardných prijímateľov odporúčame zabezpečiť financovanie pre pokračovanie schémy po roku 2026 zo zdrojov Modernizačného fondu alebo z prostriedkov v Envirofonde z predaja emisných povoleniek v EU ETS 1 a EU ETS 2.

V rámci pripravovaného investičného zámeru na obnovu verejných budov odporúčame v čo najväčšej miere zladiť podmienky podpory so všetkými hlavnými nástrojmi podpory obnovy verejných budov (predovšetkým výzvy z POO SR a EŠIF) tak, aby rôzne zdroje navzájom kooperovali a nie sa navzájom kanibalizovali. Je preto potrebné zjednotiť podporu obnovy verejných budov v horizonte do roku 2030.

Zvyšné prostriedky z Modernizačného fondu odporúčame využiť na financovanie podpory obnovy rodinných domov a verejných budov na roky 2026 až 2030.

Pri príprave investičných zámerov odporúčame formulovať cieľ zámeru tak, aby umožňoval väčšiu mieru flexibility (napr. v prípade rodinných domov, aby bolo možné financovať projekty pre bežného prijímateľa v programe Obnov dom; podobným spôsobom postupovala Česká republika v rámci projektu HOUSEnerg)