Copenhagen Economics: Multiple benefits of investing in energy efficient renovation of buildings (2012)

Štúdia sa zameriava na odhad dopadov obnovy a zvyšovania energetickej hospodárnosti budov na úrovni Európskej únie. Autori pracujú s dvoma scenármi:

  • scenár energetickej efektívnosti – predpokladá aktívne verejné politiky na prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia dosiahnuť potrebné tempo a kvalitu obnovy a zároveň počíta s realizáciou tzv. nákladovo optimálnych opatrení, teda opatrení, ktoré samé o sebe vykazujú ekonomickú návratnosť;
  • scenár vysokej energetickej efektívnosti – predpokladá rovnako aktívne verejné politiky, avšak zamerané na podporu realizácie opatrení na úrovni najlepších dostupných technológií (BAT), teda opatrení, ktoré v súčasnosti nemusia vykazovať ekonomickú návratnosť.

Štúdia kvantifikuje spoločenský prínos zvyšovania energetickej hospodárnosti budov v rokoch 2012-2020 na úrovni 104-175 mld. eur ročne (pri investíciách, v závislosti od scenára, 41-78 mld. eur ročne). Tento prínos zahŕňa najmä zníženie nákladov na energie, ale aj vplyvov na zdravie obyvateľov vďaka zlepšeniu kvality vnútorného prostredia (42-88 mld. eur ročne) – v tomto prípade však autori upozorňujú, že vplyv na zdravie je síce evidentný, ale veľmi neistý z hľadiska kvantifikácie.

Výsledky štúdie ďalej predpovedajú čistý dopad na zamestnanosť (pri zohľadnení poklesu zamestnanosti v sektore energetiky) v podobe 760 tis. až 1,48 mil. (z väčšej časti nových) pracovných miest. Očakávaný dopad na HDP v päťročnom horizonte autori kvantifikovali na 153-291 mld. eur, čo zodpovedá 1,2-2,3 % HDP Európske únie (v bežných cenách roku 2012). V rovnakom päťročnom období očakávajú autori pozitívny dopad na príjmy verejných financií v rozsahu 67-128 mld. eur ako dôsledok zvýšenia zaplatenej dane z príjmu, závislej činnosti a DPH a zníženia výdavkov na podporu nezamestnaných.

Z uvedených údajov možno odvodiť, že v zmysle predpokladov citovanej štúdie investícia do obnovy a zvyšovania energetickej hospodárnosti budov vo výške 100 mil. eur vyvolá zvýšenie HDP o 62 mil. eur, zvýšenie príjmov verejných financií o 27 mil. eur a prinesie 1 900 (v prevažnej miere nových) pracovných miest.

 

Cambridge Econometrics: Building the Future. The economic and fiscal impacts of making homes energy efficient (2014)

Štúdia predstavuje podrobné modelovanie ekonomických, fiškálnych a environmentálnych vplyvov navrhnutého programu obnovy budov pod názvom Energy Bill Revolution vo Veľkej Británii. Návrh predpokladá štátom plne hradenú obnovu budov pre všetky nízkopríjmové domácnosti s realizáciou do roku 2025 a ponuku zvýhodneného úveru (0 % p.a.) pre všetky ostatné domácnosti, čo by malo viesť k obnove tejto skupiny budov v horizonte roku 2035.

Štúdia potvrdila o.i. nasledovné prínosy programu:

  • zvýšenie HDP o 3,2 GBP na každú 1 GBP investovanú vládou;
  • zvýšenie daňových príjmov o 1,27 GBP na každú 1 GBP investovanú vládou vďaka zvýšenej ekonomickej aktivite;
  • 108 tis. pracovných miest ročne v období 2020-2030, najmä v sektore služieb a stavebníctva;
  • Zníženie nákladov na zdravotníctvo (National Health Service) o 0,42 GBP na každú 1 GBP investovanú vládou na zvýšenie energetickej hospodárnosti energeticky chudobných domácností;
  • Zníženie závislosti od dovozu zemného plynu o 26 % v roku 2030, čo predstavuje 2,7 mld. GBP.

Celkové investície potrebné na realizáciu programu v rokoch 2015-2035 predstavujú 126,7 mld. GBP, z čoho 53,5 mld. GBP (42 %) sú predpokladané investície z verejných financií.

Z uvedených údajov možno okrem iného odvodiť, že autori očakávajú, že celková investícia vo výške 100 mil. eur (prepočet z GBP) prispeje k tvorbe približne tisíc pracovných miest, k príjmom verejných financií vo výške 55 mil. eur a dodatočnému HDP vo výške 134 mil. eur.

K počtu pracovných miest, ktoré je výrazne nižšie ako v iných citovaných štúdiách v texte a v tejto prílohe, pokladáme za potrebné upozorniť na významné odlišnosti medzi konštrukciami budov vo Veľkej Británii a zvyšku Európy. Príkladom je uvažované zatepľovanie obvodových plášťov fúkanou izoláciou v tzv. cavity walls v rámci programu Energy Bill Revolution – tieto opatrenia sú takmer nevykonateľné v podmienkach SR (nemáme vhodné konštrukcie budov, obzvlášť v segmente RD) a sú aj neporovnateľne menej náročné na prácu než zateplenie obvodového plášťa kontaktným tepelnoizolačným systémom.

Pomerne vysoký vypočítaný dopad programu na HDP je výsledkom dvoch dôležitých špecifík. Prvé špecifikum sa týka britskej ekonomiky, resp. daného sektora, kde štúdia pracuje s odhadom, že až 80-90 % vytvorenej hodnoty pochádza z domácej ekonomiky. Druhým špecifikom je metodika výpočtu, ktorá kalkuluje s priamymi, nepriamymi a vyvolanými efektmi programu, a je teda pravdepodobne najkomplexnejšou metodikou výpočtu generovaného HDP spomedzi citovaných štúdií.

 

Forschungszentrum Jülich: Impact on public budgets of KfW promotional programmes in the field of „energy-efficient building and rehabilitation“, (2011).

Štúdia realizovaná na objednávku bankovej skupiny KfW predstavuje stručnú analýzu rozpočtových (rozpočty verejných financií) vplyvov realizácie vybraných programov KfW v oblasti energetickej hospodárnosti budov v rokoch 2008 až 2010. Programy KfW podporujú výstavbu a obnovu budov so zameraním na ich energetickú hospodárnosť poskytovaním nízko úročených úverov v kombinácii s dotáciou závislou od dosiahnutej úrovne energetickej hospodárnosti.

Štúdia uvádza výsledky v dvoch variantoch, ktoré sa líšia možnými reakciami pracovného trhu na poskytovanú podporu a zvýšenú ekonomickú aktivitu. Vo variante OS (over-time) sa počíta s tým, že celý objem práce sa realizuje v rámci existujúcich pracovných miest formou nadčasov. Vo variante JS (jobs scenario) sa počíta s nárastom počtu pracovných miest. Variant OS je pravdepodobným scenárom v ekonomike, kde sa nezamestnanosť blíži k prirodzenej miere nezamestnanosti. S rastúcou mierou nezamestnanosti v ekonomike rastie aj pravdepodobnosť variantu JS, teda tvorby nových pracovných miest.

Analyzované programy KfW poskytujú podporu aj na výstavbu nových budov, ale iba v obmedzenej výške úveru zodpovedajúcej extra nákladom na dosiahnutie vyššej úrovne energetickej hospodárnosti. Preto možno predpokladať, že makroekonomické a teda aj rozpočtové dopady tejto podpory sú približne na úrovni podpory obnovy budov a nezodpovedajú celej investícii na novostavbu (ktorú by prijímatelia podpory pravdepodobne realizovali aj bez podpory KfW). Z tohto dôvodu uvádzame iba výsledky štúdie, ktoré počítajú len s takto obmedzeným vplyvom podpory novostavieb.

Mil. eur (okrem pracovných miest) 2008 2009 2010
Objem poskytnutých úverov 5 583 9 015 8 860
Vyvolané investície 6 176 12 165 12 334
Počet pracovných miest 92 797 194 886 197 814
Náklady programu (výdavky verejných financií) 1 293 2 035 1 366
Generované príjmy verejných financií (OS) 1 478 3 326 3 987
Generované príjmy verejných financií (JS)* 2 335 5 126 5 810

* rozdiel generovaných príjmov medzi JS a OS variantom spočíva v započítaní znížených verejných výdavkov súvisiacich s nezamestnanosťou do príjmov vo variante JS

Z uvedených výsledkov možno odvodiť, že podľa autorov štúdie 100 mil. eur investovaných do obnovy budov generuje 1 500-1 600 pracovných miest a v priemere 28 mil. eur príjmov verejných financií (vo variante OS), resp. 42 mil. eur príjmov verejných financií (vo variante JS). Štúdia neanalyzovala dopad programov KfW na HDP.

Menu