Verejné budovy na Slovensku obnovujeme prevažne z financií z eurofondov. Okrem nich sa rysuje možnosť čerpať prostriedky aj z pripravovaného Plánu obnovy. Slovensko chce obnovovať historické a pamiatkovo chránené budovy, v hre je aj obnova nemocníc, škôl a iných verejných budov. Spolu chce Slovensko investovať až 1,7 miliardy eur práve na verejné budovy. O pláne, ako smerovať tieto masívne investície diskutovali zástupcovia verejného sektora so súkromným sektorom na podujatí platformy Budovy pre budúcnosť.

Podľa nedávno schválenej Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov, tempo obnovy verejných budov máme zintenzívniť. Verejná správa by mala ísť príkladom tak v tempe ako aj kvalite obnovy. „Investície do budov sú v Pláne obnovy zastúpené masívnymi investíciami takmer 2 miliardy eur. Je to historická príležitosť, ktorá sa v blízkej dobe nemusí opakovať a mali by sme ju využiť rozumne a zmysluplne. Aj preto sme zorganizovali podujatia, na ktorom sa stretli predstavitelia verejnej správy, ktorí o týchto investíciách rozhodujú a zástupcovia samospráv a súkromného sektora, bez aktívnej účasti ktorých nebudeme vedieť v týchto ambíciách uspieť. Potrebujeme jednak nadrezortnú spoluprácu, ale zároveň prizvať sektor, ktorý má praktické skúsenosti z projektov a vie pomôcť nastaviť opatrenia tak, aby sme ako krajina uspeli,“ uviedol Richard Paksi za Budovy pre budúcnosť.

Implementačná zodpovednosť jednotlivých komponentov z Plánu obnovy je na jednotlivých rezortoch, koordinačnú úlohu má Ministerstvo financií SR. Ministerstvo dopravy a výstavby plánuje obnovovať historické a pamiatkovo chránené budovy s alokáciou 200 miliónov eur. „Ministerstvo má ambíciu o maximálne transparentné výzvy s jasnými kritériami a realizovateľné do roku 2026. Ostatné verejné budovy sa budú obnovovať aj cez iné komponenty Plánu obnovy a zároveň aj cez prostriedky z operačného programu Slovensko,“ uviedla Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby SR. O to dôležitejšia bude komplementarita medzi zdrojmi z Plánu obnovy a budúcich eurofondov.

Slovak Investment Holding (SIH) považuje budovy za kľúčové pri riešení klimatickej zmeny. V energetickej efektívnosti vidí potenciál na veľkú návratnosť a preto dáva zmysel, aby sa nenávratne finančné prostriedky dopĺňali aj o návratnú pomoc, ktorá by mohla znásobiť efekt investície. Tento model financovania požaduje aj samotná Európska komisia. SIH aktuálne spravuje 40 miliónov eur na podporu obnovy verejných budov a ďalšie zdroje bude spravovať aj z nových európskych zdrojov. „Dôležité bude nastaviť systém tak, aby sme energetické úspory dosahovali aj reálne, nielen na papieri. Len vtedy sa dá hovoriť aj o finančnej návratnosti,“ uviedol Ivan Lesay, generálny riaditeľ SIH.

Spoločnosť KOOR ponúka komplexný prístup pri obnove budov cez garantovanú energetickú službu (GES). „Aj pri obnove verejných budov nesmieme zabúdať na reálnu energetickú efektívnosť. V dnešnej dobe vieme tieto úspory pri hĺbkových obnovách presne merať. Následne vieme dosahovať úspory vďaka správnemu nastaveniu riešení, ktoré vychádzajú z dát prvotných meraní v budovách. Iba s presnými dátami vieme zavádzať tie správne opatrenia a garantovať celoživotné náklady. Musíme myslieť aj na budúcnosť, nesmieme žiť na úkor budúcich generácií,“ povedal Milan Orlovský, konateľ a obchodný riaditeľ spoločnosti KOOR. Kapacita na trhu je. Vysoká výška grantov z eurofondov (až do 90%) v tomto smere paradoxne zdeformovala trh a brzdila rozvoj. Cieľom by malo byť dostať budovy na úroveň 21. storočia, čo nie je iba zateplenie, ale potrebujeme zavádzať aj opatrenia zamerané na kvalitu vnútorného prostredia.

Menu