Potom, ako porazíme pandémiu, budeme potrebovať silné a udržateľné opatrenia na obnovu nášho hospodárstva, upozorňuje platforma Budovy pre budúcnosť a prináša aj nápady, ako na to. Ústredným bodom programu na obnovu po súčasnej kríze by mali byť renovácie budov a podpora kvalitného nájomného bývania.

Vlády na celom svete zavádzajú rýchle a rázne opatrenia, aby zabezpečili zamestnávateľom výpadky tržieb a ochránili ľudí pred stratou zamestnania. „Okrem krátkodobých opatrení sa však musíme začať zamýšľať aj nad tým, čo bude po vysporiadaní sa s pandémiou. Strednodobé opatrenia, ktoré by mohli pomôcť naštartovať našu ekonomiku, by sa nemali zameriavať na predkrízový ekonomický model. Tento stav bude v podstate aj príležitosťou podporiť riešenia, ktoré naštartujú ekonomiku, ale zároveň podporia udržateľné riešenia, zelené pracovné miesta, úspory energií a prechod na čistejšie zdroje energie,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB).

Podľa platformy má takýto prístup niekoľko benefitov. Investície do obnovy budov a podpora nájomného bývania efektívne stimulujú miestne a regionálne ekonomiky, vytvárajú kvalitné pracovné miesta v stavebníctve a podporujú ekonomickú dynamiku v podpore ďalších služieb a priemyslu. Zároveň vytvárajú investičné príležitosti v sektore nehnuteľností. Benefit je aj pre užívateľov budov, lebo sa zlepší ich vnútorné prostredie, čo má pozitívny vplyv na ich zdravie. Nezanedbateľné je aj to, že sa znížia ich náklady na energie. Popri tom všetkom ide o opatrenia, ktoré výrazne prispievajú k boju s klimatickou krízou, pretože podporujú úspory energie, kde práve sektor obnovy budov predstavuje najväčší potenciál úspor na Slovensku.

Už teraz je jasné, že pri spomalení ekonomiky bude priemysel žiadať vládu o finančnú pomoc. To, čo žiadame my je pomoc pre ľudí a nastavenie takých podmienok, ktoré budú motivovať súkromný kapitál a investície. Pri investíciách do budov si vláda môže byť istá, že ich hodnota sa bude úročiť niekoľko ďalších generácii a naprieč regiónmi. „Prinášame konkrétne kroky, ako by sme mohli na Slovensku rozumne nasmerovať takýto druh podpory. Našich šesť bodov sa zameriava na presunutie financií z eurofondov a ich zefektívnenie, aby ich občania ľahšie a zmysluplnejšie mohli využiť. Rovnako si myslíme, že treba inak nastaviť investičné stimuly v tejto oblasti a prehodnotiť spôsob využívania financií z predaja emisných povoleniek,“  doplnil Richard Paksi, analytik BPB. 

Šesť krokov k rozumným a rýchlym opatreniam na obnovu ekonomiky:

  • Presunúť finančné prostriedky v rámci prioritných osí v OP KŽP do nových výziev na obnovu verejných budov. Len v ostatných výzvach pod OP KŽP samosprávy a štátne orgány žiadali o príspevky vo výške, ktoré o 100 miliónov eur presiahli alokáciu. Pri zarátaní spolufinancovania to je 120 miliónov eur investičných projektov, ktoré sú pripravené na okamžitú realizáciu.
  • Pri príprave nového programového obdobia zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov z EŠIF, ktoré (v kombinácii s inými verejnými politikami a stimulačnými programami) môžu efektívne generovať potrebné investície, t. j. investície na obnovu budov v tempe 3 % ročne. (Investičná potreba = 220 mil. € / ročne, Potrebné verejné výdavky = 130 mil. € / ročne).
  • Výraznejšie stimulovať prísun súkromného kapitálu. Verejných prostriedkov nebude po kríze dostatok. Preto je potrebné do budúcnosti viac zapojiť súkromný kapitál. Pri verejných budovách by mohli pomôcť garantované energetické služby, ktoré dokážu pokryť 20 – 50 % investičnej potreby. Vhodné nastavenie verejných politík dokáže prilákať súkromný kapitál a kompenzovať tak nedostatok verejných zdrojov.
  • Zefektívniť existujúci dotačný program na zatepľovanie rodinných domov. Jedným z problémov neefektívneho využívania tohto nástroja je nízke povedomie medzi stavebníkmi. Zaplatiť profesionálnu propagačnú kampaň a predĺžiť v plánovanej výzve možnosť podávania žiadostí do novembra by nestálo takmer nič.
  • Zvážiť využívanie výnosov z emisných povoleniek na podporu energeticky efektívnej obnovy budov po vzore úspešného programu v Českej republike (Nová zelená úsporám).
  • Prijať do konca roku 2020 akčný plán na rozvoj nájomného bývania (v rámci Štátnej bytovej politiky). Ten by sa mal sa začal implementovať v roku 2021 s tým, aby výsledky začal prinášať v roku 2023.

Klimatická kríza a problém obnovy budov tu bude aj po pandémii. Nemali by sme na ne zabúdať, lebo nás časom môžu dobehnúť. Program ekologickej obnovy, ktorý by zosúladil hospodársky rast so spoločenskými a environmentálnymi prioritami je príležitosť, ktorú by táto vláda nemala premrhať.

Obnova budov predstavuje na Slovensku zanedbanú oblasť.  Väčšina našich verejných budov, ako sú školy či nemocnice, je neobnovená a dlh obnovy predstavuje v mnohých prípadoch 30 a viac rokov. Len pri školách je v hre komfort a zdravé vnútorné prostredie pre 1,2 milióna detí a takmer 100 000 učiteľov. V prípade rodinných domov bola drvivá väčšina z nich bola postavená pred 40-timi rokmi a obnovou prešla zatiaľ menej ako polovica. Rovnako poddimenzované je u nás nájomné bývanie, ktoré predstavuje iba 6% bytov bytového fondu. Podiel nájomného bývania v európskych krajinách sa pohybuje od 20 do 60%. Súčasné tempo výstavby potrebujeme minimálne zdvojnásobiť a to v čo najvyššom energetickom štandarde.

Viac informácií:

7 opatrení pre moderné budovy na Slovensku

12 okamžitých krokov pre zmiernenie klimatickej zmeny

Menu