Európska komisia v týchto dňoch predstavila návrh na zníženie závislosti členských krajín EÚ REPowerEU s cieľom spraviť Európu nezávislou od ruských fosílnych palív do roku 2030 a do konca tohto roka chce znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o ⅔. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Karola Galeka, Slovensko by mohlo byť úplne nezávislé od ruského plynu najskôr v roku 2027. Ak by sa spotreba plynu v Európe znížila o 15 % a zaviedli ďalšie opatrenia, mohli by sme sa od Ruska energeticky osamostatniť už tento rok. Podľa expertov platformy Budovy pre budúcnosť, práve energetická efektívnosť budov má potenciál prispieť k zníženiu spotreby plynu  a znížiť tak slovenskú závislosť na zemnom plyne.

Slovensko svoju energetickú nezávislosť dlhodobo zanedbávalo. Pod vplyvom vojny na Ukrajine hľadáme cestu k zvýšeniu energetickej nezávislosti od dovozu ruského plynu a ropy a predseda vlády Eduard Heger hovorí o potrebe prekopať naše strategické dokumenty energetickej politiky štátu. Svoju rolu pri efektívnych riešeniach by mohli zohrať aj budovy. Je to sektor, kde plyn najviac spotrebúvame. Spotrebu v nich zároveň najrýchlejšie znižujeme. „Bolo by strategickou chybou, ak by sa pri avizovanom prekopávaní energetickej politiky štátu nepočítalo s energetickou efektívnosťou. Samotný štátny tajomník Galek často používa frázu, že najlacnejšia energia je tá, ktorú nemusíme vôbec použiť. Teraz má príležitosť ukázať, ako to s ambíciou presadzovať energetickú efektívnosť naozaj myslí vážne,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.

Podľa údajov z Enviroportálu slovenského Ministerstva životného prostredia majú budovy najväčší podiel na spotrebe plynných palív (57 percent v roku 2020) a na spotrebe tepla (89 percent v roku 2020). V oboch prípadoch je zdrojom energie najmä zemný plyn. Zároveň však vidíme, že v rokoch 2005 až 2020 došlo k zníženiu spotreby plynných palív a spotreby tepla najrýchlejšie spomedzi všetkých sektorov práve v sektore budov. V priebehu týchto rokov klesla najmä vďaka obnove budov konečná spotreba plynných palív na Slovensku o takmer pätinu a spotreba tepla o viac ako tretinu.

Ak by obnova budov generovala rovnaké zníženie konečnej energetickej spotreby ako v období 2005 až 2020, znamenalo by to v roku 2035 dodatočné zníženie spotreby plynných palív o 26 percent a tepla až o 54 % oproti úrovni roka 2020. Keďže v roku 2020 bola stále viac ako polovica budov neobnovená a dopyt po obnove aj pod vplyvom rastúcich cien energií rastie, možno očakávať, že takýto scenár je reálny. „Z hľadiska maximalizácie úspor energie v budovách v tomto roku by vláda mala čo najskôr pristúpiť k dvom krokom. Po prvé, spustiť plánované programy podpory obnovy budov napríklad z Plánu obnovy. Po druhé, zvážiť podporu tzv. rýchlych opatrení. Ide o čiastkové riešenia, ktoré prinášajú 5 – 20 % úspory energie, ale ich realizácia zaberá iba niekoľko dní a preto sa dajú behom roka vykonať na relatívne veľkom počet budov. Zamerať by sa mali na zateplenie strechy a podkrovia, výmenu okien, inštaláciu termostatických ventilov, vyregulovanie vykurovacej sústavy, inštaláciu tepelných čerpadiel pri novostavbách a dobre zateplených obnovovaných budovách a využitie zariadení na meranie a reguláciu napríklad vo forme časových spínačov vo verejných budovách. Tieto opatrenia majú potenciál prispieť k zníženiu spotreby zemného plynu a zároveň čiastočne ochrániť domácnosti a inštitúcie pred nárastom cien energie už pred najbližšou vykurovacou sezónou,“ uzatvára Peter Robl, predseda Správnej rady BPB.

Menu