Platforma Budovy pre budúcnosť víta, že v nový Európsky ekologický dohovor (European Green Deal) počíta aj s obnovou budov, ktorú chce podporiť iniciatívou s názvom „vlna obnovy“ (renovation wave). Aby sme do roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu, ku ktorej má plán smerovať, potrebujeme podľa návrhu Európskej komisie zvýšiť tempo obnovy budov minimálne na dvojnásobok.
V súčasnosti sa ročná miera obnovy budov v členských štátoch pohybuje na úrovni od 0,4 do 1,2 percenta. Európska komisia tvrdí, že sa táto miera bude musieť pri najmenšom zdvojnásobiť, aby sme dosiahli ciele EÚ v oblasti energetickej účinnosti a klímy. „Sektor budov v súčasnosti predstavuje najväčší potenciál v znižovaní spotreby energie na Slovensku. Tempo obnovy budov však musíme zvýšiť na úroveň troch percent ročne. Potrebujeme zabezpečiť, aby boli budovy stavané a obnovované vo vysokom energetickom štandarde a súčasne zabezpečovali kvalitu vnútorného prostredia a boli adaptované na zmenu klímy. Pokiaľ chceme dosiahnuť dekarbonizovaný fond budov do roku 2050, musíme si uvedomiť, že každá budova, ktorá od budúceho roka prejde hĺbkovou obnovou, už s veľkou pravdepodobnosťou ďalšou hĺbkovou obnovou do roku 2050 neprejde. Preto na to musíme myslieť už teraz,“ hovorí analytik platformy Budovy pre budúcnosť, Richard Paksi.
Členské štáty predložia Európskej komisii dlhodobé stratégie obnovy v marci 2020. Komisia plánuje súčasne navrhnúť spoluprácu so zúčastnenými stranami na novej iniciatíve v oblasti obnovy v roku 2020. Tá má zahŕňať otvorenú platformu spájajúcu sektor budov a stavebníctva, architektov a inžinierov a miestne orgány s cieľom riešiť prekážky obnovy. Táto iniciatíva má taktiež zahŕňať inovatívne systémy financovania v rámci InvestEU. Tie by sa mohli zamerať na bytové združenia alebo spoločnosti poskytujúce energetické služby, ktoré by mohli obnovu realizovať aj prostredníctvom využívania garantovaných energetických služieb. Osobitná pozornosť sa bude venovať renovácii sociálneho bývania s cieľom pomôcť domácnostiam, ktoré sa snažia platiť svoje účty za energiu. Pozornosť by sa mala taktiež zamerať na renováciu škôl a nemocníc.
Splnenie cieľov európskeho ekologického dohovoru si bude vyžadovať značné investície. Predpokladá sa, že dosiahnutie aktuálnych cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 nás bude stáť 260 miliárd eur dodatočných ročných investícií, čo zodpovedá okolo 1,5 % HDP z roku 2018. Táto investícia si bude vyžadovať mobilizáciu verejných a súkromných sektorov. „Takto vynaložené financie sú však dobrou investíciou. Budovy zodpovedajú za približne 36 % emisií CO2 a 40 % spotrebovanej energie v EÚ a sú kľúčové pri snahe znižovať emisie skleníkových plynov. Obnova budov znižuje účty za energiu, môže účinne pomôcť k riešeniu problému energetickej chudoby či znečistenia ovzdušia a je príležitosťou pre podporu malých a stredných podnikov a rovnako tak pre tvorbu pracovných miest,” doplnil Paksi.
Komisia začiatkom roka 2020 predloží investičný plán pre udržateľnú Európu, ktorý pomôže uspokojiť takéto investičné potreby. Najmenej 25 % dlhodobého rozpočtu EÚ by sa malo vyčleniť na opatrenia v oblasti klímy. Ďalšiu podporu prinesie Európska investičná banka ako európska klimatická banka. Aby mohol k financovaniu ekologickej transformácie prispieť súkromný sektor, Komisia v roku 2020 predloží stratégiu ekologického financovania.