Budovy pre budúcnosť: „Musíme zmeniť nevyhovujúci stav školských budov. Ide o zdravie!“

Jednoduchšie šírenie vírusu v čase pandémie umožňuje aj nevyhovujúci stav vnútorného prostredia väčšiny slovenských škôl. Zlá kvalita vzduchu, prehrievanie tried, škodlivá akustika, ale aj slabé osvetlenie zhoršujú život a zdravie našich škôlkarov a školákov. Ak chce vláda naozaj dostať slovenské školy do formy, tak ako sľubuje aj premiér Eduard Heger, nemôžeme pri plánovaných obnovách opomenúť aj kvalitu vnútorného prostredia. Platformy Budovy pre budúcnosť pripravila návod, ako na to.

Deti trávia väčšinu dňa v nevyhovujúcom prostredí škôl a škôlok, čo má významný negatívny vplyv na ich zdravie či výkon. Značná časť monitorovaných tried nespĺňala limitné hodnoty, ktoré by zabezpečili zdravotne nezávadné prostredie. V niektorých prípadoch oxid uhličitý, ktorý deti museli dýchať, prevyšoval maximálnu prípustnú koncentráciu v interiéri až dvojnásobne. Vnútorný vzduch v triedach bol často výrazne horší než vonku. K zlej kvalite vzduchu sa podľa analýzy pridalo aj prehrievanie tried, najmä v júnovom období, či vysoká miera hluku a slabé osvetlenie.

“Napríklad kvalita vzduchu má významný vplyv na sústredenie a hrá zásadnú úlohu pri znižovaní rizika nákazy vírusovými infekciami. Tieto problémy sa dnes neriešia systematicky, ale iba ak sa rodič sťažuje, lebo situácia je už naozaj neúnosná. V najbližších rokoch nás čakajú nemalé investície do školskej infraštruktúry z Plánu obnovy alebo nových eurofondov. Je to veľká príležitosť, aby sme popri znižovaní energetickej náročnosti budov kládli dôraz aj na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy.

Platforma Budovy pre budúcnosť preto pripravila komplexnú metodickú príručku, ktorá prináša viacero návodov a odporúčaní, ktoré by situáciu mohli zlepšiť. Odborníci v deviatich krokoch popisujú, ako by mal postupovať štát pri implementácií európskych prostriedkov, ale aj to, čo môže spraviť zriaďovateľ školy pri obstarávaní výstavby či obnovy školskej budovy.

„Dôležitým hráčom je štát, poprípade jednotlivé ministerstvá, ktoré nastavujú podmienky investícií. Navrhujeme, aby sa dané stavebnotechnické riešenia zaradili medzi oprávnené výdavky v  projektoch. Naším odporúčaním je taktiež stanoviť požiadavky na kvalitu vnútorného prostredia v súlade s našou metodikou, poprípade technickými normami, ktoré nie sú momentálne všeobecne záväzné. Alternatívou by mohlo byť aj zvýhodnenie projektov, ktorých súčasťou bude zabezpečenie kvality vnútorného prostredia,“ myslí si Richard Paksi, analytik platformy a autor analýzy aj metodickej príručky.

Nevhodné vnútorné prostredie vedie k zhoršenej pozornosti a výkonu žiakov, umožňuje rýchlejšie šírenie vírusov, vznik astmatických ochorení či oslabenie imunity. Nízkej kvalite vnútorného prostredia pritom možno predísť správnym postupom pri výstavbe alebo rekonštrukcii školskej budovy a vhodnými stavebnotechnickými či technologickými riešeniami.

“Výhodou je, že riešenia existujú a dokážeme ich pomerne jednoducho a rýchlo zaviesť a zabezpečiť zdravšie a kvalitnejšie prostredie pre naše deti. Ak premiér Heger deklaruje, že mu záleží na tom, aby sme dostali školy do formy, toto je príležitosť, ako ukázať, že to naozaj myslí vážne,” uzavrela Nikodemová.

Materiály sú dostupné na týchto odkazoch:

ANALÝZA MONITOROVANIA KVALITY VNÚTORNÉHO PROSTREDIA NA SLOVENSKÝCH ŠKOLÁCH

METODICKÁ PRÍRUČKA – ZABEZPEČENIE KVALITY VNÚTORNÉHO PROSTREDIA PRI VÝSTAVBE A OBNOVE ŠKOLSKÝCH BUDOV

foto: Daikin

Menu