Okrem prostriedkov z plánu obnovy je znižovanie energetickej náročnosti budov jedna z kľúčových tém aj pripravovaného nového programového obdobia eurofondov. Predbežné návrhy myslia na obnovu bytových domov a verejných budov v alokácii 790 miliónov eur. Návrh Partnerskej dohody teraz hodnotí Európska komisia. Pre efektívne čerpanie bude kľúčové správne nastavenie nástrojov čerpania, koordinácia medzi ministerstvami a komplementarita s plánom obnovy, zhodli sa odborníci na podujatí platformy Budovy pre budúcnosť.

Politický cieľ 2 ekologickejšia a nízkouhlíková Európa počíta s predbežnou alokáciou 790 miliónov eur v novom programovom období na obnovu bytových a verejných budov. Kľúčové bude nastavenie podmienok v operačnom programe, ktorý sa momentálne pripravuje. Dôležité je tiež nastaviť nové programové obdobie tak, aby energetické úspory neboli realizované na úkor kvality vnútorného prostredia.

„Obdobie, kedy sme iba vymenili okná a zateplili fasádu je za nami. Ak chceme obnovovať budovy na úroveň 21. storočia, potrebujeme k obnovám pristupovať oveľa komplexnejšie. Kvalitné nastavenie operačného programu, ktoré myslí nielen na energetickú hospodárnosť budov, ale počíta aj s adaptačnými opatreniami a podporou kvality vnútorného prostredia bude absolútne kľúčové. Viaceré merania v slovenských školách dokazujú zníženú kvalitu vnútorného prostredia po ich obnove. Určite nechceme, aby snaha znižovať energetickú náročnosť viedla k znižovaniu kvality vzduchu v budovách. Budovy potrebujeme úsporné, ale zároveň zdravé a komfortné,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy. Slovensko by sa pri nastavení podmienok mohlo inšpirovať Českou republikou, kde pre zakomponovanie práve kvality vnútorného prostredia existujú metodické pokyny pri obnovách.

Podľa vyjadrení kompetentných rezortov (Ministerstva dopravy a výstavby SR a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) by sa mal dôraz klásť na podporu hĺbkových obnov, ku ktorým sa má pristupovať komplexnejšie než doposiaľ. Budúce eurofondy zároveň počítajú s výrazným využívaním garantovaných energetických služieb pri obnove verejných budov. „Na to, aby sme dokázali v dostatočnej miere pokryť finančné nároky na potrebnú obnovu verejných budov a dosahovať pritom dlhodobé a vysoké úrovne úspory energie je potrebné začať uvažovať o inovatívnejšej forme financovania a realizácie obnov verejných budov. Pri nich je možné časť investície pokryť súkromným kapitálom v podobe garantovanej energetickej služby (GES). Pre komplexné riešenia je vhodné tento mechanizmus kombinovať s grantom, ktorý môže pokryť opatrenia nedosahujúce dostatočnú úsporu energie. Vďaka novým pravidlám je jednoduchá kombinácia grantu do výšky 50 percent s finančným nástrojom možná. Tam, kde je to možné, je nutné takéto možnosti podporiť. Zároveň je však nutné mať paralelne k dispozícii bežnú grantovú schému s intenzitou podpory do výšky 70 percent, pre verejné budovy s nižším potenciálom úspor energie, pri ktorých naráža využitie GES na svoje limity,“ doplnil Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť.

„Prínosom GES služieb je dlhodobé zabezpečenie energetických úspor v budove, teda nielen pri jej obnove, ale aj počas obdobia splácania investícii. Keďže poskytovateľ GES služby ako odborný subjekt zodpovedá za splatenie investície, záleží mu na tom, aby energetické úspory boli dlhodobo dosahované a naviac hľadá možnosti ako úspory ďalej zvyšovať. Tento princíp, ktorý zároveň maximalizuje možnosti energetických úspor, je možné pri nových podmienkach kombinácie návratných a nenávratných zdrojov z európskych fondov významne zapojiť aj do implementácie nového OP Slovensko,“ doplnila Naďa Hartmann, generálna riaditeľka ESCO Slovensko.

Menu