Najviac zemného plynu spotrebujeme v budovách. Spotrebu v nich zároveň najrýchlejšie znižujeme.

Európska komisia má dnes predstaviť návrh na zníženie závislosti členských krajín EÚ od ruských dodávok energetických surovín – hlavne ropy a plynu. Podľa doteraz medializovaných správ sa návrh komisie bude primárne venovať akcelerácii Európskej zelenej dohody, rozvoju domáceho potenciálu obnoviteľných zdrojov a zvyšovaniu energetickej efektívnosti. Práve energetická efektívnosť budov má potenciál slovenskú závislosť na zemnom plyne znížiť.

Členské štáty EÚ hľadajú pod vplyvom vojny na Ukrajine cestu k zvýšeniu energetickej nezávislosti od dovozu (ruského) plynu a ropy. Slovensko je v otázke energetickej nezávislosti na tom vo veľmi nepriaznivej situácii. Podľa podielu na celkovom dovoze, máme vysokú závislosť na ruskom plyne (85 %) a rope (takmer 100 %) čím sme si vyslúžili štvrtú a prvú priečku spomedzi všetkých krajín EÚ. Podľa údajov z Enviroportálu slovenského Ministerstva životného prostredia majú budovy najväčší podiel na spotrebe plynných palív (57 percent v roku 2020) a na spotrebe tepla (89 percent v roku 2020). V oboch prípadoch je zdrojom energie najmä zemný plyn. „Zároveň však vidíme, že v rokoch 2005 až 2020 došlo k zníženiu spotreby plynných palív a spotreby tepla najrýchlejšie spomedzi všetkých sektorov práve v sektore budov. V priebehu týchto rokov klesla najmä vďaka obnove budov konečná spotreba plynných palív na Slovensku o takmer pätinu a spotreba tepla o viac ako tretinu“, uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB).

Ak by obnova budov generovala rovnaké zníženie konečnej energetickej spotreby ako v období 2005 až 2020, znamenalo by to v roku 2035 dodatočné zníženie spotreby plynných palív o 26 percent (28,5 petajoulov) a tepla až o 54 % (13,6 petajoulov) oproti úrovni roka 2020. Keďže v roku 2020 bola stále viac ako polovica budov neobnovená a dopyt po obnove aj pod vplyvom rastúcich cien energií rastie, možno očakávať, že takýto scenár je reálny. „Obnova budov má potenciál znížiť závislosť Slovenska na ruskom plyne a zároveň poskytnúť obyvateľom ochranu pred rastom cien zemného plynu a tepla. Dá sa predpokladať, že spotreba plynu bude v najbližších rokoch pri obnovených budovách klesať rýchlejšie ako v nedávnej minulosti, pretože obnova sa čoraz častejšie kombinuje s inštaláciou obnoviteľných zdrojov energie, najmä tepelných čerpadiel“, doplnil Peter Robl, predseda Správnej rady BPB.

„Ak predstavitelia Európskej únie volajú po zrýchlení plnenia Európskej zelenej dohody a okrem rýchlych riešení aj po systematických a dlhodobých opatreniach akou je obnova budov, pre Slovensko je to obrovská príležitosť. Práve tie ťažšie a dlhodobé opatrenia budú kľúčové v tom, ako veľmi v tejto príležitosti uspejeme a či sa nám naozaj podarí sa energetickej závislosti zbaviť aj do budúcna,“ uzatvára Nikodemová.

Menu